Inflácia láme jeden rekord za druhým. Slovenskí politici plánujú podporiť vysoký rast cien

Vysoký rast cien domácu ekonomiku netrápil dlhých osemnásť rokov. Všetko sa zmení počas nasledujúcich dvoch. Pandémiou vyvolané zdražovanie má potenciál stať sa ekonomickým problémom číslo jedna. Napriek tomu slovenskí populisti stále nenaskočili na prichádzajúcu vlnu krotenia vysokých cien.

Na prvý pohľad ide o dobrú správu. Napríklad v susednom Maďarsku vláda natvrdo stanovuje cenové stropy. Štát súkromným čerpacím staniciam určil maximálne ceny pohonných hmôt, bankám stanovil stropy na úvery a najnovšie reguluje aj ceny vybraných potravín.

Slovenskí politici o podobných excesoch ani len nediskutujú. Za prekvapivo rozumným prístupom stojí pre túto vládu typické ignorovanie reality. Minister financií vedie svoj boj za „daňovú revolúciu“ a vyplácanie odmien zaočkovaným dôchodcom. Nič iného ho momentálne nezaujíma. Ani racionálna pomoc chudobným ľuďom. Práve najslabšie platených zamestnancov môže prichádzajúce zdražovanie uvrhnúť do chudoby. Práve im by mal štát pomôcť znížením daní, odvodov, či výrazne nižšou sadzbou DPH na energie.

Rast cien potrebuje podporiť

Lenže súčasná vláda je zameraná skôr na podporu bohatých. V smere tohto trendu prichádzajúca „daňová revolúcia“ zvýši drobným živnostníkom dane aj odvody. Naopak veľkým spoločnostiam mierne klesne daň z príjmu. Zo súčasných 21 percent na 19 percent. Žiaľ, takýto pokles je príliš malý na naštartovanie razantného hospodárskeho rastu. Z pohľadu podpory zvyšovania hrubého domáceho produktu (HDP) bude „daňová revolúcia“ predurčená na poriadne fiasko.

Dôvod zlyhania nie je vôbec zložitý. Igor Matovič (OĽaNO) nechce investovať obrovské peniaze do podpory hospodárskeho rastu a radšej ich preje. S príchodom nového roka plánuje výrazne zvýšiť rodinné prídavky. Zo súčasných približne 50 eur na rovných 200 eur za mesiac. Ďalšie stovky miliónov eur plánuje v roku 2023 minúť aj minister práce. V jeho prípade je zas prioritou zavedenie rodičovského bonusu. Táto novinka zvýši mesačné príjmy dôchodcov s pracujúcimi deťmi o desiatky až stovky eur. Obidve spomínané opatrenia majú potenciál zo štátnej kasy len v priebehu jedného roka vytiahnuť jednu až dve miliardy eur.

Rozdávať peniaze ľudom v čase prudkého rastu cien je ako prilievať olej do ohňa. Miliardy eur s veľkou pravdepodobnosťou zvýšia spotrebu domácnosti. Výsledkom bude ešte prudší rast už aj tak vysokej inflácie. Teoreticky môže mať vláda šťastie. Európska centrálna banka (ECB) stále verí, že v tomto roku sa rast cien sám od seba spomalí a obrovský problém skončí s príchodom roka 2023.

Šesť percentné zdražovanie

Momentálne takémuto vývoju však nič nenasvedčuje. Ceny prudko rastú vo väčšine európskych štátov. Posledný mesiac minulého roku skončila slovenská inflácia na hodnote 5,8 percenta. Ide o najvyššie číslo od decembra 2004. „V úvode roka očakávame ďalšie skokové zrýchlenie inflácie, a to najmä v dôsledku zvýšenia regulovaných cien energií na bývanie, ale aj pokračujúceho zdražovania potravín, či obnovenia rastu cien pohonných hmôt,“ povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Pravdepodobne už prvý mesiac tohto roku sa inflácia vyšplhá nad hodnotu siedmych percent. Na rekordne vysokých úrovniach sa udrží minimálne do jari. Potom v medziročnom porovnaní začne slabnúť efekt zvýšených spotrebných daní za tabak a cigarety. Z pohľadu predchádzajúcich dvanástich mesiacov budú pomalšie rásť aj ceny tovarov, pohonných hmôt a potravín. V optimálnom prípade sa inflácia opäť vráti na úroveň pohybujúcu sa okolo štyroch percent. Výsledkom divokej jazdy bude, že za celý rok ceny v priemere vzrastú o šesť percent, pričom naposledy domáca ekonomika zažila prudšie zdražovanie len v roku 2004. V tom čase vystrelila inflácia až na hodnotu 7,5 percenta.

Namiesto priemeru líderstvo

Nasledujúci rok prinesie výrazný impulz práve pripravované rozdávanie peňazí. Tento krok bude škodlivý hlavne v prípade, že Európska centrálna banka bude aj naďalej ignorovať vysoký rast cien a základnú úrokovú sadzbu nechá na rovnej nule. Takýto vývoj je veľmi pravdepodobný, keďže vysoké úroky môžu poslať do bankrotu Grécko, Taliansko, Španielsko aj Portugalsko.

Silné slovo bude mať aj pandémia. Práve zatváranie fabrík spôsobuje nedostatok tovarov v čase dostatku lacných peňazí. Neželaným výsledkom je práve zdražovanie. Z domácich faktorov budú na vyššie ceny tlačiť miliardové investície z plánu obnovy a eurofondov. V krajnom prípade sa krajina môže stať európskym lídrom v zdražovaní.

V súčasnosti predstavuje slovenská ekonomika šedý priemer. Decembrový rast cien bol deviaty najvyšší v rámci 19 štátov Európskej únie. Zároveň ďalších osem štátov doteraz nedodalo Európskemu štatistickému úradu (Eurostat) údaje za posledný mesiac minulého roka. Napriek tomu aj po skompletizovaní rebríčka ostane v jeho strede s veľkou pravdepodobnosťou práve Slovensko.

Pozor na dvojciferný rast cien

Najhoršiemu zdražovaniu v súčasnosti čelí Estónsko. Posledný mesiac minulého roka miestni obyvatelia prežili infláciu vo výške rovných dvanásť percent. Dvojciferné zdražovanie zasiahlo aj Litvu, kde ceny medziročne vyskočili o 10,7 percenta. Slovensko je v strede tabuľky vďaka Eurostatom nameranej inflácií vo výške 5,1 percenta.

Ide o nižší údaj v porovnaní so Štatistickým úradom SR, ktorý rast cien vypočítal na 5,8 percenta. Za rozdielne čísla môže iná metodika. Konkrétne v spotrebnom koši od Eurostatu je o niečo menej produktov ako v tom slovenskom. V každom prípade obidve metodiky signalizujú prudké zdražovanie.

V súčasnosti sú na tom dobre len obyvatelia Malty a Portugalska. V prvej spomínanej krajine vzrástli ceny len o 2,6 percenta a v druhej o 2,8 percenta. Vo všetkých zvyšných štátoch je rast cien príliš vzdialený od želanej úrovne dvoch percent. Lenže v súčasnosti Európska centrálna banka ignoruje svoj hlavný cieľ – udržať cenovú stabilitu.