Zatiaľ čo Spojené štáty strácajú pozíciu v globálnej ekonomike, Čína sa snaží svoju moc upevniť. Dôležitú úlohu v tom zohrávajú zahraničné investície, no existujú krajiny, ktoré si Peking vyberá opatrne. Jednou z nich je India. Americký ekonóm Noah Smith sa zamýšľa nad tým, či je tento prístup udržateľný a akú úlohu budú obe krajiny zohrávať v budúcnosti svetovej ekonomiky.
India ako nová globálna výrobná destinácia
Dôvod, prečo sa nadnárodné spoločnosti presúvajú do Indie, nesúvisí len s nízkymi mzdami. Kľúčovým lákadlom je obrovský domáci trh s 1,5 miliardy spotrebiteľov, ktorých príjmy rýchlo rastú. Vo výrobe platí, že väčší objem produkcie znamená nižšie náklady a vyššiu konkurencieschopnosť.
Aj keď Indovia zatiaľ nemajú na najnovšie technológie a luxusný tovar, dopyt po širšom spektre produktov prudko rastie. Predpokladá sa, že segment luxusných produktov bude v Indii v rokoch 2024 až 2029 rásť ročnou mierou rastu 13 až 19 percent. Očakáva sa, že do roku 2030 vznikne ďalších 110 miliónov domácností so strednými príjmami, čo bude ďalej zvyšovať dopyt po prémiových výrobkoch. Západné firmy, ktoré sa zapoja do tohto rastu, získajú nielen väčšie príjmy, ale aj výhodu z rozsiahlej produkcie. A na rozdiel od Číny India pravdepodobne nevyženie zahraničné spoločnosti v momente, keď nadobudne ich know-how.
GDP of India and GDP growth (bottom graph) pic.twitter.com/mVAHEIbSoT
— Data Driven Stocks (@stockdatamarket) February 9, 2025
Západné firmy však zatiaľ v Indii držia len menej sofistikované výrobné technológie. Lenže postupne, ako sa tamojší priemysel bude zdokonaľovať, bude dávať ekonomický zmysel presunúť do Indie aj výrobu s vyššou pridanou hodnotou. Nakoniec sa indické firmy stanú dostatočne silné na to, aby vytvárali vlastné značky, rozvíjali výskum a konkurovali na globálnom trhu.
Čína sa bojí zopakovania vlastného príbehu
Minulosť ukázala, že zahraničné investície majú tendenciu vytvárať novú konkurenciu. Nikde sa to neprejavilo tak silno ako v Číne, kde po roku 1990 masívne investovali európske, americké, japonské či kórejské spoločnosti. Zahraničné investície priniesli do Číny moderné výrobné technológie, know-how a manažérske postupy. To umožnilo Číne rýchlo vybudovať konkurencieschopný priemysel, ktorý sa z lacnej montovne sveta transformoval na high-tech výrobu. USA dnes vidia tento krok ako strategickú chybu. Čínske vedenie sa z tohto scenára poučilo a zdá sa, že nechce rovnaký dopustiť v Indii.
Pre čínske firmy by bolo logické využívať lacnú pracovnú silu a obrovský indický trh. Lenže dlhodobo by to znamenalo podporu technologického rozvoja indických konkurentov. A ak by India dosiahla vysokú úroveň ekonomického rozvoja, mohla by Číne konkurovať aj geopoliticky.
Peking preto takticky zadržiava investície do Indie a presmerováva ich do „priateľských“ krajín. Napríklad Maroko sa stalo populárnou destináciou čínskych investícií kvôli obchodným dohodám s USA a EÚ. Zároveň existujú indície, že Čína obmedzuje vývoz niektorých technológií do Indie a blokuje investície čínskych firiem v tejto krajine.
Indii sa tento vývoj nepáči a má vplyvných spojencov. Kľúčové ekonomiky ako Nemecko, Japonsko, Kórea či Francúzsko sa snažia vyhnúť scenáru, kde by čínske firmy dominovali svetovej ekonomike. Ich stratégiou je posilňovanie Indie cez investície.
Hoci sa USA sústreďujú na vnútorné problémy, globalizácia naďalej napreduje. No už neprebieha v prospech Číny. Priame zahraničné investície do Číny klesajú, zatiaľ čo čínske firmy expandujú do sveta, aby sa vyhli clám a získali prístup na nové trhy. Do roku 2020 sa sústredili na kupovanie zahraničných spoločností. Dnes viac investujú do budovania tovární v rozvojových krajinách, čo pomáha industrializácii.
Podľa Smitha však existujú signály, že Čína nebude takým benevolentným globalizátorom, akým boli USA v minulosti. Snaha o izoláciu Indie naznačuje, že Peking v nej vidí potenciálneho rivala a chce jej rast brániť. Odpoveď Indie a Západu na tieto kroky určí, ako bude vyzerať nová ekonomická mapa sveta.
