Holandsko možno prebudí spiaceho plynového obra, zem sa trasie

Keď holandská petrochemická spoločnosť v roku 1959 pátrala po rope, našla nové ložisko plynu. Pôvodne sa mu neprikladal väčší význam, hoci malo obsahovať približne 60 miliárd metrov kubických. To by vtedy pokrylo celú energetickú spotrebu krajiny na približne tri roky.

Plyn sa však ako zdroj energie vôbec nevyužíval. Polovicu energie poskytovala ropa, druhú polovicu uhlie. Práve preto bolo potrebné nájsť ďalšiu ropu. Ložisko Groningen však neostalo ležať ľadom, ťažba sa začala v roku 1963.

Následne prišlo veľké prekvapenie. Podľa aktualizovaných odhadov bolo ložisko väčšie, než sa pôvodne predpokladalo. V roku 1962 sa odhad posunul na 470 miliárd kubických metrov.

Najväčšie plynové ložisko v Európe

Ani to však nebolo všetko. O päť rokov neskôr bol už odhad na úrovni 2 000 miliárd metrov kubických a posledné odhady hovorili o neskutočnom objeme 2 800 miliárd kubických metrov. Išlo o najväčšie ložisko v Európe a jedno z najväčších na svete. Odvtedy už v Holandsku nič nebolo ako predtým.

Zemný plyn sa stal hlavným zdrojom energie v ekonomike, využíva ho 93 percent populácie. Stal sa základom vybudovania blahobytu v krajine a popri tom ostalo ešte dosť plynu na export do Nemecka, Belgicka a Francúzska.

Štátny blahobyt postavený na lacných energiách a exporte

Produkcia rástla exponenciálne a počas 70. rokov bolo Holandsko po USA a Sovietskom zväze tretím najväčším producentom plynu na svete s ročnou produkciou 80 miliárd kubických metrov ročne.

Neskôr sa produkcia spomalila, ale až do 90. rokov patrila krajina medzi štyroch najväčších producentov zemného plynu.

Vláda ešte v 70. rokov ťažila toľko plynu, koľko sa dalo, pretože čakala, že v priebehu nasledujúcich dekád nahradia zemný plyn iné formy energie, napríklad jadrová. Preto chcela predať svoj plyn, kým bol po ňom dopyt.

Po ropnom šoku v roku 1973 a rastúcemu odpore voči nukleárnej energii začala produkciu v krajine viac vyvažovať a produkciu v Groningene šetrila, aby ložisko slúžilo ako vankúš v prípade potreby.

Krajina mala viacero menších ložísk v mori aj na súši. Tie mali zabezpečovať produkciu pre domácu spotrebu aj export a ak bol dopyt silnejší, vyťažilo sa viac z plynového obra.

Po roku 2000 začala produkcia z malých ložísk zaostávať a tak producenti opäť otočili kohútiky a z Groningenu prúdilo viac plynu.

Daň za blahobyt – nestabilita pôdy