Vášnivá debata o tom, či je zavedenie eura pre krajinu prínosné alebo škodlivé, prebieha už desaťročia. Mnohí ekonómovia si chcú zachovať monetárnu nezávislosť a flexibilitu. Z času na čas však krajiny dospejú do bodu, keď si uvedomia, že existuje aj opačná strana mince – finančná zraniteľnosť. Aktuálne túto situáciu zažívajú bohaté nordické krajiny, najmä Nórsko a Švédsko.
Nórsko je malá krajina s rovnakým počtom obyvateľov ako Slovensko. Zásadným rozdielom je však HDP na obyvateľa, ktoré je takmer päťnásobne vyššie. Avšak ani to Nórsku nestačí, aby zabránilo prudkému a hlbokému prepadu vlastnej meny.
Nórska koruna patrí medzi 10 najobchodovanejších mien sveta, no tento rok si zapisuje neblahý rekord, keď sa stala najslabšou z nich. A to až do takej miery, že aktuálne takmer dosahuje takmer nové historické minimá voči euru aj americkému doláru.
Na báze niekoľkých mesiacov by mohlo ísť o prechodný jav, avšak táto trajektória trvá roky. Celú prvú dekádu 21. storočia sa obchodovalo osem nórskych korún za jedno euro. Od roku 2012 však koruna začala prudko a trvalo oslabovať. V súčasnosti je na nákup jedného eura potrebných až 12 korún, čo predstavuje stratu polovice kúpnej sily.
To je pre malú ekonomiku, ktorá je plne závislá od dovozu spotrebných statkov, veľká rana. Slabá koruna je jedným z hlavných dôvodov, prečo domáca centrálna banka zatiaľ neznížila úroky a hrozí, že ich bude musieť zvýšiť. Aj preto sa začínajú objavovať hlasy, že možno by nebolo zlé zafixovať hodnotu koruny k euru, píše Financial Times.
Iniciatívu predstavil bývalý minister Sveinung Rotevatn so slovami: „Som otvorený tejto diskusii, keďže dramatické oslabovanie koruny znamená, že musíme vážne zvážiť naše možnosti do budúcnosti.“
Pokračujúca slabosť koruny na jednej strane vytvára nepríjemné politické a ekonomické tlaky, na druhej strane navyšuje úrokové náklady na obsluhu dlhu. Hoci má Nórsko nízky vládny dlh voči HDP a zároveň vlastní najväčší štátny investičný fond na svete, GPFG, finančná pozícia krajiny je krehká.
Dôvodom sú najmä najvyššie dlhy domácností voči disponibilnému príjmu zo všetkých krajín sveta. Kým napríklad slovenské domácnosti dlžia 83 percent svojich ročných príjmov, v Nórsku je to až 253 percent. Vysoké úrokové sadzby tak vysávajú z ekonomiky desiatky miliárd korún. „Je to problém, pretože sa stávame chudobnejšími,“ dodal S. Rotevatn.
Nikto presne nevie, prečo nórska koruna oslabuje. „Považuje sa to za záhadu," povedal Kjetil Olsen, hlavný ekonóm banky Nordea. Mnohí tento pohyb pripisujú nízkej hodnote ropy, iní odlivu kapitálu po snahe vlády viac zdaňovať milionárov. Ďalší vidia atraktívnejšie investičné príležitosti v zahraničí, keďže na malom domácom trhu veľa možností nie je.
Big Mac Index, ktorý sleduje Economist však naznačuje, že nórska koruna môže pokračovať v oslabovaní. Napriek jej razantnej strate hodnoty, je stále na základe parity kúpnej sily silnejšia voči doláru o takmer 20 percent. Po švajčiarskom franku ide o druhú najnadhodnotenejšiu menu sveta. Jej oslabovanie môže tak byť návratom k udržateľným úrovniam. Pred globálnou finančnou krízou totiž lákala kapitál vysokými úrokovými sadzbami, čo sa už dlho nedeje.
V princípe však ide o problém malých a ekonomicky slabších krajín v čase globálnych finančných turbulencií, ktoré znižujú apetít po riziku. Rovnaká situácia platí aj pre Švédsko, kde sa dokonca otvorila debata o tom, či by krajina nemala vstúpiť do eurozóny. Švédska koruna je tiež na rekordne nízkych úrovniach.
Podobná diskusia prebieha aj v Česku, kde mnohí ekonómovia tvrdia, že krajina by z prijatia eura nič nezískala. Silná ekonomika získať nemusí, pokiaľ skutočne nepríde k finančným turbulenciám. Avšak posledné dáta naznačujú, že ani s českou ekonomikou nie je všetko v poriadku.
Nejde len o ekonomickú stagnáciu, najmä priemyselnú, ktorá súvisí s blízkym napojením na Nemecko. Vyššie úrokové sadzby, ako má eurozóna, tiež naznačujú vyššie ekonomické náklady na stabilizáciu situácie. Rovnako Česko patrí medzi krajiny, ktoré stále nedosiahli úroveň reálnych miezd pred pandémiou.
Euro poskytuje ochranu slabým krajinám pred ich slabosťou. Je otázne, kde by bol kurz slovenskej koruny, keby Slovensko nebolo členom eurozóny. Na prvý pohľad ide o pozitívnu správu pre Slovensko. Avšak euro chráni krajinu pred fiškálnou nezodpovednosťou a byť mimo eurozóny by nakoniec mohlo prispieť k vyššej udržateľnosti domácich verejných financií.
