Vláda tento týždeň schválila rozpočet Sociálnej poisťovne. Údaje, ktoré obsahuje, nenapĺňajú optimizmom. V tomto roku ju štát musí dofinancovať sumou 2,72 mld. eur, čo je o 1,12 mld. eur viac ako vlani. Tu však štátna pomoc nekončí. Budúci rok sa počíta s transferom za 2,75 mld. eur, nasledujúce dva roky by mal byť 2,7 a 2,35 mld. eur.
,,Historicky najvyššie transfery sú najmä dôsledkom nových výdavkových politík prijatých v posledných rokoch, ide najmä o trináste dôchodky, rodičovské dôchodky alebo uvoľnenie podmienok pre predčasné dôchodky,“ zhodnotil analytický tím kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Na otázku, pri akých sumách sa takáto pomoc stáva neudržateľnou, podľa analytikov RRZ nie je možné stanoviť konkrétne číslo. Dotovanie Sociálnej poisťovne závisí od stavu verejných financií a od ochoty politikov nasmerovať peniaze z daní na dôchodky na úkor iných oblastí ako napríklad infraštruktúra, vzdelávanie, zdravotníctvo. ,,Podľa hodnotení Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj Európskej komisie sa verejné financie Slovenska nachádzajú vo vysokom riziku z hľadiska dlhodobej udržateľnosti,“ doplnili.
Skoro 13 miliárd eur na dôchodkové dávky
Hospodárenie poisťovne v posledných rokoch podľa Mariána Búlika, finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko, zhoršila aj vysoká valorizácia v kombinácii s navýšením nových dôchodkov. Valorizácia v minulom roku o 22,4 percenta viac ako dvojnásobne prekročila oficiálnu mieru inflácie 10,5 percenta.
,,Táto situácia nie je dlhodobo udržateľná, čo si však vláda nechce priznať a namiesto zrušenia nesystémových 13. dôchodkov ich dokonca navýšila,“ doplnil finančný analytik s tým, že podobné zásahy rýchlo zhoršujú hospodárenie štátu. Vláda ako kompenzáciu zavádza opatrenia, ktoré vytiahnu z ekonomicky aktívnych obyvateľov viac peňazí cez dane a odvody.
Rozpočet Sociálnej poisťovne je čoraz napätejší. Príjmy by v roku 2025 mali prekročiť 16 mld eur, výdavky 14,8 mld. eur. Výdavková strana v porovnaní s rokom 2024 je vyššia o 1,48 mld. eur, čo znamená nárast o 11 percent. Najvýznamnejšiu položku, až 12,9 mld., predstavujú dôchodkové dávky. V sume sú zahrnuté bežné penzie, 13. dôchodok, Sociálna poisťovňa počíta tiež so silnou vlnou predčasných dôchodkov.
,,Keďže financovanie Sociálnej poisťovne vrátane presunov financií medzi jej jednotlivými fondami nie je úplne transparentné, celkový deficit Sociálnej poisťovne sa dá len odhadovať. Odhad na tento rok hovorí o celkovej strate starobného poistenia vo výške takmer 3,5 miliardy eur. Kým ešte pred rokmi bola situácia vážna, dnes je už kritická,“ konštatoval M. Búlik.
Do roku 2050 pribude viac ako 437-tisíc seniorov
Sociálna poisťovňa bude v najbližších rokoch čeliť nepriaznivej demografii. Slovensko bude v ďalších dekádach starnúť najrýchlejším tempom z EÚ. Hlavnými faktormi sú odchod silných povojnových ročníkov a neskôr tzv. Husákových detí do dôchodku, nízka pôrodnosť za posledných 35 rokov a predlžujúca sa priemerná dĺžka života. Výsledkom bude, že kým v roku 2020 pracovali na jedného dôchodcu štyria ľudia, v roku 2050 to už budú len dvaja.
Podľa analýzy „Demografický vývoj Slovenska a jeho regiónov" za 25 rokov ubudne 635-tisíc ľudí v produktívnom veku, čo je takmer 18 percent súčasného počtu. Populácia detí sa v roku 2050 oproti dnešnému stavu zníži o 158-tisíc (19 percent). Naopak, počet seniorov vo veku 65 a viac rokov stúpne o 437-tisíc, čo je 46 percent.
Miera závislosti (počet osôb v predproduktívnom a poproduktívnom veku na 100 osôb v produktívnom veku) sa zmení z 53 v roku 2025 na 60 v roku 2040 a 75 v roku 2050. ,,Demografický vývoj zvýši tlak na verejné financie, keďže úspory z výdavkov na populáciu v predproduktívnom veku nevyvážia zvýšené výdavky na zdravotníctvo a dôchodky, a tie nebudú môcť byť ľahko vykryté zdaňovaním populácie v produktívnom veku,“ píše sa v analýze.
Výpadok obyvateľstva v produktívnom veku sa dá rýchlo korigovať len jedným opatrením, a to masovým príchodom novej pracovnej sily zo zahraničia. Tento scenár u nás zatiaľ reálny nie je.
Skončí sa zlatý vek odchodov do penzie?
Druhou možnosťou je podpora pôrodnosti. ,,Pri jej prudkom náraste, čo je nereálne, by prvé citeľné pozitívne vplyvy z pohľadu verejných financií nastali až o tri desaťročia. Navyše, viac detí by znamenalo počiatočné vyššie náklady na vzdelávanie, zdravotníctvo a rodinné dávky. S výnimkou silnej imigračnej politiky sa teda demografickému tlaku vyhnúť nemožno,“ tvrdia analytici RRZ.
Podľa M. Búlika žiadna z krajín Európy, ktorá sa pokúsila zvýšiť pôrodnosť ekonomickými opatreniami, neuspela. ,,Najhorším príkladom s vysokými výdavkami a takmer nulovým efektom je v tomto smere Maďarsko,“ konštatoval. Okrem toho samotná podpora rodín nestačí, Slovensko musí byť pre mladých ľudí atraktívne, aby neodchádzali do zahraničia.
Zvyšovať sa nedá ani vek odchodu do penzie. Ten už dnes postupne rastie podľa automatu, ktorý je naviazaný na vývoj priemernej dĺžky života. Platí pre ročník 1967 a mladších. ,,S výnimkou prípadného zjednotenia pre mužov a ženy, nie je ďalšie zvyšovanie dôchodkového veku možné. Pre zaujímavosť, ak by dnes platil dôchodkový vek z roku 2003 – 60 rokov pre mužov a 53 až 57 rokov pre ženy – Sociálna poisťovňa by potrebovala o ďalších 2,7 miliardy eur vyššiu štátnu dotáciu,“ pripomenula RRZ.
- Odhad hospodárenia Sociálnej poisťovne do roku 2050
- Vývoj rozpočtu Sociálnej poisťovne je do veľkej miery ovplyvnený vývojom dôchodkového systém. Ak by sa súčasné legislatívne nastavenie nemenilo, pri dnešných demografických a makroekonomických očakávaniach o budúcom vývoji by dočasne do roku 2028 mohol deficit dôchodkového systému bez dotácii od štátu rásť pomalšie ako ekonomika.
- Okrem zrušenia rodičovského dôchodku a zvýšenia maximálnych vymeriavacích základov schváleného v rámci konsolidačného balíčka, bude k tomu prispievať aj vyšší očakávaný rast miezd než výdavkov. Tie budú tlmené pokračujúcim rastom dôchodkového veku a relatívne nízkou infláciou. Takýto vývoj by mohol mať dočasne pozitívny vplyv na saldo SP v pomere k HDP, no hospodárenie SP bude naďalej deficitné.
- Následne približne do roku 2034 by sa deficit dôchodkového systému už mohol vyvíjať rýchlejšie, podobným tempom ako ekonomika, čiže v pomere k HDP by ostával približne rovnaký. V ďalšom období už vplyv starnutia preváži a dôchodkový systém bude výraznejšie zvyšovať deficit Sociálnej poisťovne.
- Oproti roku 2028 by tak do roku 2050 mohol dodatočný tlak dôchodkového systému na saldo Sociálnej poisťovne a mohol dosahovať 1 %, a na saldo verejných financií celkovo 1,5 % HDP kvôli dodatočnému vplyvu dôchodkových dávok hradených štátom.
Autor: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
Hlavným kľúčom k zlepšeniu udržateľnosti verejných financií a rastu životnej úrovne je podľa RRZ silný ekonomický rast. Analytici pripomínajú, že štát by mal prijímať reformy, ktoré podporia dobiehanie vyspelých krajín. Ak v tomto zlyháme, bude to najväčší faktor postupného poklesu životnej úrovne v porovnaní s okolitými krajinami.
Marián Búlik mieni, že reálnym riešením je kombinácia vyššieho veku odchodu do dôchodku, znižovania dôchodkov z 1. piliera a zvýšenia významu investovania a tvorby majetku pre udržanie životného štandardu. ,,Ak štát nechce zbankrotovať, bude musieť riešiť aj zníženie úrovne dôchodkov a takzvanej miery náhrady – čiže pomeru výšky priemerného dôchodku voči priemernej mzde. Zlatý vek odchodov do dôchodku zažívajú penzisti v posledných rokoch s vysokou penziou a štedrou valorizáciou, tento stav však bude musieť v dohľadnej dobe skončiť,“ povedal.
