Podporí pripravované zmeny v dlhovej brzde aj opozícia?
Zatiaľ sme mali len jednu debatu o návrhoch zmien v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, ktoré pripravili renomovaní slovenskí ekonómovia. Preto je dnes ešte skoro robiť závery o možnej podpore zo strany opozície.
Samotnú diskusiu hodnotím ako dobrú a konštruktívnu. V konečnom dôsledku bude fungovanie dlhovej brzdy závisieť od politikov, a preto je dobré získať čo najširšiu podporu pripravovaných ústavných zmien.
Kde sú najväčšie názorové rozdiely medzi vládou a opozíciou?
Určite panuje zhoda v zmene metodiky z hrubého na čistý dlh. Vďaka nej si budeme môcť v prípade potreby vytvoriť dostatočné finančné rezervy a zároveň neaktivujeme sankcie dlhovej brzdy. Rozdielne názory súvisia s neistotou ohľadne ďalšieho šírenia koronavírusu. Nad pandémiou sme, žiaľ, ešte nevyhrali. Stále môže spôsobiť ďalšie vážne ekonomické škody s výraznými dopadmi na štátny rozpočet.
S opozíciou máme momentálne rozdielne názory na stanovenie sankčných pásiem a ako za politicky náročnejšiu môžem označiť aj debatu o zavedení výdavkových limitov.
Kedy bude mať Slovensko historicky prvý vyrovnaný rozpočet?
To je vzhľadom na súčasnú krízu veľmi ťažká otázka. Presný termín sa bude dať povedať potom, ako svet bude mať pod kontrolou koronavírus.
Váš osobný tip. Príde ešte počas tejto vlády k schváleniu vyrovnaného rozpočtu?
Toto volebné obdobie očakávať vyrovnaný rozpočet je úplne nerealistické. Už v programovom vyhlásení vlády sme spomínali, že dosiahneme vyrovnaný rozpočet, len ak nám to ekonomická situácia dovolí. Dnes už vieme, že nám to nedovolí a vyrovnaný rozpočet by bol zázrak. Ten sa môže stať naozaj jedine v prípade nečakane rýchleho príchodu silnej ekonomickej konjunktúry.
Podľa vami predstaveného návrhu má mať vláda povinnosť schváliť vyrovnaný rozpočet potom, ako čistý dlh prekročí 55 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Nie je to nereálny plán, keďže v roku 2023 sa má čistý dlh pohybovať okolo úrovne 65 percent HDP?
Na základe súčasného návrhu zmien získa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť právomoc vypnúť až na tri roky tretie aj štvrté sankčné pásmo dlhovej brzdy. V takom prípade parlament nemusí schvaľovať vyrovnaný rozpočet ani potom, ako čistý dlh prekročí 55 percent HDP.
Čiže v súčasnej recesií vláda nebude musieť vôbec šetriť?
Aj v prípade vypnutia budú naďalej platiť sankcie prvého a druhého pásma. Prvé vládu zaväzuje každý rok znížiť štrukturálny deficit o 0,5 percenta HDP a druhé o rovné jedno percento. Toto je stále veľmi ambiciózny návrh a čaká nás veľké upratovanie v rozpočte.
Kde vidíte priestor na sekanie výdavkov?
Toto nie je ľahká otázka a aj o nej sme debatovali s opozíciou. Posledných pätnásť rokov nám neustále rastie štátny aparát a veľa výdavkov je operatívneho charakteru. S nimi je veľmi ťažké pracovať a preto musíme predstaviť zásadné reformy, ktoré o pár rokov môžu Slovensku vrátiť status ekonomického tigra strednej Európy.
Aké reformy plánujete predstaviť?
Určite sa nevyhneme zásadným zmenám v školstve a dôchodkovom systéme. Práve dobré nastavenie penzijného systému pomôže zvýšiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tiež musíme rozvinúť výrobu s vyššou pridanou hodnotou a priniesť na Slovensko viac lepšie platených pracovných miest.
Čo zmení zavedenie výdavkových limitov?
Tie majú každú vládu naučiť si v dobrých časoch odkladať peniaze na horšie časy. My sme do krízy vstupovali z dlhom na úrovni 48 percent HDP a susedná Česká republika ho mala len vo výške 29 percent HDP. Na rozdiel od susedov sme vôbec neboli pripravení na zlé počasie a len v tomto roku sa nám dlh zvýši na 60 percent HDP. Pritom sme nijako radikálne nezvyšovali výdavky a za rapídny nárast dlhu môže hlavne príchod recesie. Preto je dôležité v dobrých časoch vytvárať rezervy, ktoré v kríze môžete rozumne investovať do návratu ekonomického rastu.
V rámci reformy verejnej správy váš koaličný partner z SaS navrhuje prepustiť 10 až 20 percent štátnych zamestnancov. Minister práce zo Sme rodina zas plánuje zaviesť nárok na penziu až po 40 odpracovaných rokoch. Aké konkrétne zmeny plánujú v koalícií presadiť Obyčajní ľudia?
Je spoločným rozhodnutím koalície znižovať výdavky na tovary, služby a personál. Čo sa týka odchodu do penzie po 40 odpracovaných rokoch, tak túto zmenu navrhoval ešte ako opozičný poslanec premiér Igor Matovič. Už vtedy sa mu to zdalo omnoho spravodlivejšie ako Smerom presadzovaný dôchodkový strop na úrovni 64 rokov.
Ďalej, ako som už spomínal, musíme zmeniť školstvo a zabezpečiť žiakom lepšie uplatnenie na trhu práce. V zdravotníctve zasa pre zle nastavené procesy končia v dlhoch nemocnice a toto sa musí skončiť. Kľúčom k úspechu je jednoznačne revízia štátnych výdavkov a zlepšovanie procesov. Jeden nemenovaný kolega minister sa mi sťažoval, že v 21. storočí musí platiť ľudí za vyhľadávanie informácií v papierových dokumentoch, čo je mimoriadne neefektívne, pomalé a drahé. Máme teda dosť priestoru na zvyšovanie efektivity štátnych služieb.
