Megaprojekt olympijskej haly je bližšie k realizácii. Jej základný kameň v športovom areáli x-bionic sphere v Šamoríne poklepal prezident Medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach, krátko pred vypršaním svojho mandátu.
Plánované náklady na arénu sú vo výške 31 miliónov eur, z toho 20 miliónov v ťažkých časoch konsolidácie poskytol štát vo forme nenávratného príspevku. Ešte vlani v novembri ho odobrila vláda. ,,Príspevok bude poskytnutý žiadateľovi, spoločnosti Olympic arena s.r.o., ktorá ho využije na projekt výstavby multifunkčnej športovej haly v Šamoríne ako infraštruktúry národného významu,“ reagovalo ministerstvo športu a cestovného ruchu s tým, že hala bude spĺňať technické parametre pre organizovanie najvyšších súťaží.
Do projektu vstúpil súkromník
Eseročku Olympic arena len vlani v auguste založil Slovenský olympijský a športový výbor v spolupráci s jeho 100-percentnou obchodnou spoločnosťou Sport event s.r.o. Majetkové podiely v Olympic arene vlastní olympijský výbor a súkromná akciovka x-bionic sphere, ktorá prevádzkuje športový areál v Šamoríne.
Majiteľ šamorínskeho komplexu vložil do obchodnej spoločnosti stavebný pozemok, súvisiacu infraštruktúru, architektonickú štúdiu a vydané stavebné povolenie. Hodnota vloženého majetku podľa znaleckého posudku predstavuje 11 miliónov eur. Po výstavbe zabezpečí manažérske know-how na prevádzku zariadenia a jeho spoluprácu s priľahlým areálom. Odhadovaná doba výstavby a začatia prevádzky je 24 mesiacov.
Nová kupolovitá hala zaberie rozlohu viac ako 10-tisíc metrov štvorcových, bude slúžiť pre 15 olympijských športov. Budú v nej tri športové ihriská, ktoré budú spĺňať najvyššie štandardy medzinárodných federáciií pre basketbal, hádzanú, volejbal, tenis a florbal. Kapacita arény je naprojektovaná na 5-tisíc divákov.
Poloha haly podľa autorov zámeru garantuje rýchlu dostupnosť z Bratislavy (25 min), Viedne (60 min) aj Budapešti (120 min) a prostredníctvom ich medzinárodných letísk i z ďalších európskych metropol, prípadne z celého sveta.
Slovenský olympijský a športový výbor pripomína, že do športového a voľnočasového areálu už bolo doteraz investovaných vyše 300 miliónov eur zo súkromných zdrojov. ,,Čo predstavuje najväčšiu súkromnú investíciu do športovej infraštruktúry na Slovensku,“ tvrdí výbor. V lete 2016 získal areál štatút Slovenského olympijského tréningového centra.
Napriek tomu, že v Šamorne trénujú naši aj zahraniční športovci, organizujú sa tu svetové súťaže, komplexu sa veľmi nedarí. Podľa údajov na Finstate v roku 2023 spoločnosť x-bionic sphere zvýšila stratu o 23 percent, skončila v mínuse na úrovni 14 mil. eur.
Aký bude prínos haly?
Opodstatnenosť investície štátu mal posúdiť Útvar hodnoty za peniaze pri ministerstve financií. Aspoň tak sa to písalo v materiáli, ktorý schválila vláda. Skutočnosť bola iná. Eseročka Olympic arena sa na ministerstvo financií neobrátila. Jej projekt sa posudzovaniu vyhol aj vďaka tomu, že firma nie je subjektom verejnej správy.
„Ministerstvo financií nehodnotilo projekt výstavby multifunkčnej športovej haly. Predmetná dotácia bola poskytnutá na základe zákona o športe, ktorý nezakladá povinnosť predkladať projekty na hodnotenie MF SR, a teda Útvaru hodnoty za peniaze. MF SR hodnotí projekty predložené na základe zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy alebo zákona o Fonde na podporu športu,“ vysvetlil v stanovisku Útvar hodnoty za peniaze.
Finančná analýza, ktorú vypracoval prijímateľ príspevku, počíta so životnosťou projektu 40 rokov. Dnes nie je isté, či zámer, nebude vyžadovať ďalšie investície zo strany štátu, čo môže zmeniť čísla o návratnosti. ,,Skúsenosti s projektmi ako napr. výstavba národného futbalového štadióna, stavba tunelov či diaľnic nám dáva jasný odkaz, na základe ktorého je viac než realistické očakávať, že náklady na realizáciu tejto výstavby budú nakoniec vyššie,“ zhodnotil riaditeľ INESS Richard Ďurana.
Predseda SNS Andrej Danko, ktorý projekt presadzuje, ráta s tým, že podujatia v novej hale prilákajú do Šamorína športové výpravy a divákov. Pre Slovensko by to malo vo svete znamenať reklamu, štát by zo zvýšeného turizmu utŕžil viac na daniach. Podľa R. Ďuranu efekt haly bude oveľa slabší. ,,Krátkodobo prinesie zvýšený záujem turistov, ktorý ale rýchlo odznie a potom sa takéto stavby stávajú čistým nákladom,“ dodal riaditeľ INESS.
Slovensko v súčasnosti čelí rekordnému deficitu, preto by štát nemal realizovať drahé projekty s otáznou pridanou hodnotou. ,,Dlhodobo upozorňujeme na to, že konsolidáciu je potrebné robiť predovšetkým na výdavkovej strane verejných financií a výstavba takejto haly ide presne opačným smerom,“ povedal R. Ďurana. Pripomenul, že vlani „deň daňovej sekery“ – teda ilustratívny termín, kedy štátu došli všetky dane a odvody vybrané od občanov a firiem a krajina začala fungovať na dlh, bol už 17. novembra. Čo je doterajší smutný rekord v histórii samostatného Slovenska.
Výpomoc pri letných OH?
Plány so Šamorínom ale prekračujú naše hranice. A. Danko pred časom spomínal, že by Slovensko mohlo pomôcť Maďarsku s organizovaním letných olympijských hier, ak naši susedia takýto štatút získajú. A. Danko tvrdí, že to nie šialená myšlienka. „Bavíme sa niečo v horizonte 2036 – 2040. Slovenská republika sa prihlási k myšlienke, že pokiaľ by bola nádej na organizovanie olympijských hier v našich zemepisných šírkach, tak by to mala byť olympiáda, ktorá bude vychádzať z aktuálnych živých športovísk,“ povedal vtedy.
Túto ideu potvrdilo aj ministerstvo športu. ,,Slovensko v súčasnosti nekandiduje na usporiadanie OH. V prípade, že by kandidovalo na usporiadanie OH susedné Maďarsko, môžeme v takom prípade rokovať o prípadnom využití športovísk na Slovensku,“ doplnilo jeho komunikačné oddelenie.
Vo svete sa už dlhšie diskutuje o tom, či je ešte stále lukratívne OH organizovať. V niektorých prípadoch boli náklady také vysoké, že hostiteľské krajiny z hier nevyťažili. Brazília prišla asi o 2 miliardy dolárov, keď v roku 2016 hostila letné hry v Rio de Janeiro. Letné hry v Tokiu zaznamenali stratu zhruba 800 miliónov dolárov. Výdavky na posledné hry v Paríži v roku 2024 sa odhadujú na 8,2 miliardy dolárov, turisti vo Francúzsku podľa odhadu minuli 2,8 miliardy dolárov.
Slovensko by sa nevyhlo ďalším investíciám na chýbajúce služby a infraštruktúru ani vtedy, ak by Maďarsku „iba“ pomáhalo so športoviskami. ,,Verím, že nápad s olympijskými hrami na Slovensku sa nikdy nepretaví do jeho realizácie. Už od prezentovania prvých nápadov na túto tému spred viac ako 10 rokov hovorím (a rozprával som o tom aj v parlamente), že organizovanie OH na Slovensku by bolo ekonomickou samovraždou,“ uzavrel R. Ďurana.
