Mala to byť ekonomická lokomotíva, ktorá vyvedie svet z pazúrov covidu. Aspoň to boli očakávania bývalého nemeckého ministra hospodárstva Petra Altmeiera. V skutočnosti sa však Nemecko stalo brzdou európskeho ekonomického rastu. A so sebou môže stiahnuť aj Slovensko.
Dve krajiny, dva príbehy
Príbeh Nemecka a Francúzska nemôže byť odlišnejší. Francúzsko zaznamenalo v minulom roku nárast HDP o 7 percent, čo je najviac za posledných 52 rokov. Jeho ekonomika založená na domácej spotrebe potiahla hospodárstvo nezávisle od problémov spôsobených covidom.
Na rozdiel od nej, nemecký hospodársky model narazil na stenu globálnych problémov úzkych hrdiel dodávateľských sietí. Nemecká ekonomika založená na výrobe a exporte vypustila paru.
Francúzska ekonomika svojím posledným rastom už presiahla úrovne spred pandémie, no nemecká to nedokáže skôr ako v polovici budúceho roka. Dokonca aj covidom zasiahnutá talianska ekonomika vymaže svoje straty skôr.
Kameň úrazu
O problémy nemeckého hospodárstva sa postaral najmä automobilový sektor. Ten tvorí 10 percent domácej ekonomiky. V minulom roku produkcia vozidiel v krajine poklesla o 3,1 milióna vozidiel. Od roku 2019 je výroba áut nižšia o obrovských 50 percent.
Pokles výdajov však zaznamenali aj nemecké domácnosti. Ekonómovia za to vinia prísne opatrenia súvisiace s koronakrízou. Najmä s drakonickým lockdownom pre nezaočkovaných.
Kým koronakríza môže rýchlo odznieť, časom sa môžu stratiť aj výpadky v dodávateľských sieťach. Či sa však aj nemecký automotive dostane na pôvodnú úroveň je otázne. Už pred koronakrízou totiž vykazoval pokles.
O krajinu ďalej
To, čo platí pre Nemecko, platí aj pre Slovensko. A možno v ešte väčšej miere. Krajina je ešte závislejšia od priemyselnej výroby a exportu. Aj pandémia bola na Slovensku výrazne horšie manažovaná.
To nahráva obavám, že slovenský ekonomický rast bude nasledovať. Typicky, s oneskorením niekoľkých mesiacov.
