Gerhard Saria: Na strednú Európu neplatia univerzálne riešenia, sila je v podnikateľoch

“Európske reformné dokumenty, o ktorých sa aktuálne diskutuje, jednostranne sledujú záujmy ekonomicky menej prosperujúcich štátov na úkor stredoeurópskych štátov a dostatočne nezohľadňujú ekonomickú realitu,“ hovorí právny a ekonomický expert Gerhard Saria, ktorý pôsobí na Univerzite vo Viedni.

Upozorňuje, že v súčasnosti aj Rakúsko trpí stratou prístupu k lacnej energii, nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov a deglobalizáciou ekonomiky. Vymenúva možné riešenia, ako pri zlepšovaní ekonomiky stavať na spoločných záujmoch krajín v regióne.

Ako by sa mal posilniť hospodársky priestor v krajinách strednej Európy?

Úlohou politiky v týchto krajinách je vytvárať predpoklady, najmä právne, pre jednotný hospodársky priestor, ktorý čo najviac uľahčuje cezhraničné ekonomické aktivity. Nie je to otázka politickej orientácie vlád. V Rakúsku v minulosti iniciovali alebo podporovali dôležité kroky hospodárskej politiky aj ľavicoví členovia vlády. Ak sa koordinovane vytvorí priaznivé prostredie pre ekonomiku, firmy už z vlastného záujmu využijú tieto príležitosti, čím sa tak zároveň automaticky posilní stredoeurópsky hospodársky priestor.

Aké konkrétne ekonomické kroky by prospeli zvýšeniu konkurencieschopnosti?

V súčasnosti sú najväčšou právnou prekážkou cezhraničných činností, najmä pre malé a stredné podniky, rôzne právne rámce v oblasti občianskeho a obchodného práva. V tejto oblasti by multilaterálna právna harmonizácia nad rámec existujúcich požiadaviek EÚ uľahčila hospodárske vzťahy medzi stredoeurópskymi štátmi.

Tak by bolo napríklad možné predísť právnym rizikám v dôsledku povinností, ktoré zahraničným obchodným partnerom vyplývajú z rakúskeho práva pred uzatvorením zmluvy, ktoré však v ich domácom právnom prostredí nie sú obvyklé.

Čo ďalšie?

Okrem toho by sa mali zvážiť opatrenia v rámci daňového práva a práva sociálneho zabezpečenia na podporu cezhraničných činností. Napríklad zavedenie Flat-Tax (rovná daň) zo strany Slovenska bolo v minulosti signálom, že zahraniční investori sú vítaní.

Podobné opatrenia by podporili aj zahraničné investície domácich firiem v iných krajinách po vzore rakúskej regulácie pre skupinové zdanenie, ktorá otvára možnosť daňového vyrovnania ziskov a strát medzi finančne prepojenými subjektmi.

S cieľom nadviazať kontakty a rozvíjať spoločné chápanie ekonomických závislostí je dôležité vytvoriť prostredie pre spoločné vzdelávanie odborníkov v budúcich manažérskych postaveniach.
Na tento účel sme na Masarykovej univerzite v Brne vyvinuli program LLM „Právo pre vedúce pracovné pozície v stredoeurópskom kontexte.“

Hovoríte o tom že EÚ smeruje v súčasnosti skôr k „superštátu“. Ako reformovať tieto vzťahy, na prospech jednotlivých členských krajín a v konečnom dôsledku aj na prospech EÚ?