Napriek viacerým nezhodám, občasnému napätiu či dokonca prerušeným dodávkam však plyn stále prúdi z východu na západ. Obe strany sa totiž potrebujú. S pádom komunizmu však nastali zmeny v dynamike tohto vzťahu.
Na prelome 80. a 90. rokov sa udiali prevratné zmeny. V auguste 1989 sa Sovietske ministerstvo pre plynový priemysel transformovalo na štátnu podnik Gazprom.
Nová doba, nová firma, nové trasy plynovodov
Po rozpade Sovietskeho zväzu podnik sprivatizovali. Väčšinový podiel stále vlastní ruská vláda. Krátko na to sa rozbehli rokovania o novom plynovode Yamal-Europe, ktorý by viedol do Nemecka, ale už nie cez ukrajinský koridor, ale cez Bielorusko a Poľsko. Plynovod začal fungovať v roku 1997, jeho kapacita dosiahla 33 miliárd m3 zemného plynu ročne.
Dva súbory pravidiel a dva cenníky
V máji 2004 nastalo veľké rozširovanie Európskej Únie, vstupovalo do nej desať krajín, väčšinou z regiónu strednej a východnej Európy. V tom istom čase Gazprom podpisoval svoju prvú dohodu o dodávkach plynu s Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre hospodársku súťaž.
Aby sa vyhol pokutám, z dohody vyhodil klauzulu, ktorá zakazovala transport ruského plynu ďalším krajinám. To znamená, že spoločnosti ENI, OMV a E.on mohli s dodaným ruským plynom naložiť podľa vlastného uváženia, napríklad ho transportovať i do krajín, kam sa ruský plyn nedostane. A to bolo dôležité .
Gazprom a Európa: Ako vzniklo spojenectvo? Prvý plynovod viedol cez Slovensko
Odberatelia zo strednej a východnej Európy to robiť nemohli, Slovensko napríklad nemohlo dodať plyn Ukrajine a Maďarsku, ak by ho napríklad mali nedostatok. Dodávať plyn mohol len Gazprom. Región strednej a východnej Európy mal aj dlhodobo vyššie ceny za plyn ako západná Európa, kde bol konkurenčný trh.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
