Fígeľ novej vlády odhalený. Deficit stúpne napriek zvyšovaniu poplatkov daní a odvodov

Koalícia tesne po prebraní moci skúsila jeden účtovný fígeľ. Sporným zaúčtovaním energetickej pomoci dosiahlo ministerstvo financií dve veci. Minuloročný deficit sa zvýšil na 6,52 percenta HDP. Tohtoročný, naopak, klesne na 5,97 percenta HDP. Aspoň na papieri sa tým splnil záväzok konsolidovať verejné financie o pol percenta HDP. Ide o údaje z vládou aj parlamentom schváleného rozpočtu na roky 2024 až 2026.

Napriek tomu realita môže byť o dosť iná. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v najnovšej analýze vypočítala, že deficit za rok 2023 pravdepodobne skončí na úrovni 5,7 percenta HDP. V roku 2024 stúpne na 6,1 percenta HDP. Namiesto vládou sľubovanej konsolidácie reálne príde k zvyšovaniu schodku verejných financií. Paradoxne sa tak udeje v čase razantného zvyšovania daní, odvodov a poplatkov.

V rozpore s ústavou

Nezodpovedné nakladanie s peniazmi daňových poplatníkov nie je jediný problém. „Rozpočet verejnej správy na roky 2024 až 2026 nebol zostavený v súlade s výdavkovými limitmi a takýto rozpočet neobsahujúci limity verejných výdavkov bol schválený Národnou radou,“ upozorňuje Ján Tóth, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Výdavkové limity majú byť hlavným nástrojom na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií.

„Jeho opomenutím v rozpočte môže dochádzať k porušeniu článku 55a Ústavy Slovenskej republiky, v ktorej sa Slovenská republika zaväzuje chrániť dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia. Takisto nepoužitie výdavkových limitov v rozpočte môže byť vyhodnotené v rozpore s Plánom obnovy,“ dodáva J. Tóth. Novej vláde hrozí hneď v úvode ústavný spor. Európska komisia môže v krajnom prípade zastaviť platby v stovkách miliónov eur. Dôvodom bude neplnenie míľnikov v Pláne obnovy.

Až po prezidentských voľbách

Okamžitá náprava problému je napriek tomu málo pravdepodobná. Dôvodom sú prichádzajúce prezidentské voľby. V nich kandidujú až dvaja predsedovia koaličných strán – líder Hlasu Peter Pellegrini a šéf SNS Andrej Danko. Ani jednému z nich neprinesie hlasy voličov snaha o zníženie deficitu na požadovaných 5,2 percenta HDP. Takúto úroveň je možné dosiahnuť opatreniami za približne 1,2 miliardy eur. Ide o obrovskú sumu peňazí, ktorá sa dá získať len okamžitým znižovaním výdavkov alebo zvyšovaním daní.

V slovenskej realite zodpovedné hospodárenie nezvykne vyhrávať voľby. Práve naopak, prezidentskí kandidáti z radov koalície budú občanom opäť sľubovať zvýšenie sociálneho štandardu. Upriamiť pozornosť verejnosti na vážny problém vysokého deficitu je v záujme nezávislých a opozičných kandidátov. Či sa im to podarí, ukáže čas a predvolebné diskusie.