Fed dostal čo chcel, naštartoval recesiu. Nie však v ekonomike, ale u seba

Viac ako dekádu trval rastový cyklus, ktorý priniesol nárast celkového počtu pracovných miest o takmer 23 percent. Tento rok nastane obrat, chystá sa prepúšťanie a príde pokles. Dôvodom sú vysoké úrokové sadzby, ktoré spôsobujú obrovské straty. Reč tentokrát nie je o ekonomike, ani o podniku ale o samotnej centrálnej banke, americkom Fede. Ten musí znášať nežiadúce účinky vlastnej politiky a priniesť obete na oltár cenovej stability.

Ako sa môže centrálna banka dostať do straty? Jednoducho. Stačí, ak objem vyplácaných úrokov prevyšuje príjmy z dlhopisového portfólia. Fed má z čias ekonomických stimulov nakúpený veľký objem dlhopisov, ktoré vyplácajú pravidelný kupón. To sú pre centrálnu banku príjmy, rovnako, ako sú nimi aj úroky z úverov, ktoré poskytuje bankám.

Zároveň však musí vyplácať úrok na úložkách komerčných bánk. To je jeden z nástrojov peňažnej politiky. Ak banky ukladajú peniaze vo Fede a poskytujú menej úverov, objem peňazí v obehu klesá, čo tlmí infláciu.

Straty centrálnych bánk budú pokračovať

Problém je, že dlhopisy boli nakúpené v časoch nízkych úrokových sadzieb, zatiaľ čo vyplácané úroky na bankových depozitoch už reflektujú dnešné vysoké úrokové sadzby. Kým boli úroky pod tromi percentami, Fed bol v pluse. Od leta 2022 však začal generovať straty. Za posledný rok straty dosiahli úroveň 100 miliárd dolárov a ďalej rastú. V roku 2024 by mali v rozmedzí 150 až 200 miliárd dolárov, a vrchol dosiahnu podľa odhadov v roku 2025 na úrovni 200 miliárd dolárov.