Extrémne zdaňovanie má extrémne následky. Zvýšenie spotrebných daní zasiahne najchudobnejších

Nielen Slovensko zažíva fiškálny bolehlav. Takmer všetky krajiny sveta bojujú s rozpočtovým deficitom a vysokými dlhmi, ktoré sú následkom postcovidovej ekonomiky a spomaleného ekonomického rastu. Kým vlaňajšok priniesol do štátnych kás neočakávané príjmy vo forme „inflačnej dane“, v budúcich rokoch sa jej vplyv vytratí. Naopak, mnohé krajiny budú čeliť vyšším úrokovým sadzbám a čoraz silnejším demografickým výzvam. V takomto prostredí je prirodzené, že vlády hľadajú priestor na zvyšovanie daňových príjmov.

Najjednoduchšie je pre vládu zvýšiť nepriame dane na produkty, ktoré vytvárajú negatívne externality. Takými sú napríklad cukor, tabak alebo emisie CO2. Ich vyšším zdaňovaním sa na prvý pohľad dajú zabiť dve muchy jednou ranou: zvýši sa rozpočtový príjem a potrestá sa ich spotreba. Realita však často býva omnoho komplikovanejšia. Zásahy do ekonomického života sa dajú realizovať rýchlo a s veľkým vplyvom, no ich následky môžu byť zásadné a dlhodobé – pre štátnu kasu, rozpočty domácností a dokonca pre spoločnosť. Ak nie sú nové dane správne štruktúrované, môžu priniesť, paradoxne, viac negatív ako pozitív. Dokazujú to skúsenosti z viacerých krajín.

Lafferova krivka

Keby to bolo také jednoduché, štát by zvýšil daňové sadzby o desiatky percent. Pre väčšinu politikov je lákavé zväčšovať svoju moc prostredníctvom posilňovania úlohy štátu. Takéto snahy však z historického hľadiska vždy stroskotali. Dôvod je prozaický: dane presahujúce udržateľné úrovne podporujú tvorbu sivej či čiernej ekonomiky. Tie sa negatívne prejavujú nielen na prvotnom zámere zvýšiť daňové príjmy, ale aj na vplyve na spoločnosť. Ak sa rozšíri neoficiálna ekonomika, klesajú nielen štátne daňové príjmy, ale subjekty pôsobiace na čiernom trhu zároveň dosahujú nadmerné zisky. To vytvára čoraz silnejšie motívy na podporu paralelnej ekonomiky. Zvyčajne s mafiánskym pozadím. Boj s takýmito subjektmi je extrémne finančne aj kapacitne náročný. Rôzne prohibície na alkohol či drogy ukazujú, aké ťažké je zbaviť sa nekalých praktík, keď sa zahryznú do ekonomiky.

Na prvý pohľad môže ísť o pomerne extrémny príklad, no už nedávna história ukazuje, aké jednoduché je vytvoriť neoficiálnu ekonomiku aj v rozvinutých krajinách. Príkladom je snaha zdaňovať tabakové výrobky sadzbami, ktoré sa dajú považovať za prohibičné. Odkedy krajiny Európskej únie siahli po vyššom zdaňovaní tabaku, odrazilo sa to na tvorbe nelegálnych výrobní cigariet. Podľa Európskeho úradu pre boj proti podvodom bolo vlani v krajinách Únie zadržaných 531 miliónov kusov cigariet, čo bol v porovnaní s rokom 2020 nárast o 43 percent. Túto štatistiku potvrdzuje Europol, ktorý v osemnástich krajinách odhalil 134 nelegálnych výrobní, čo bol ročný rekord. Z ekonomického hľadiska je prirodzené, že hospodárske krízy spôsobené recesiami či vysokým rastom inflácie nútia spotrebiteľov hľadať lacnejšie náhrady, často v podobe nelegálnych produktov. Štát tým však stráca daňové príjmy. Túto teóriu v roku 1974 potvrdil americký ekonóm Arthur Laffer, ktorý porovnával výšku daňových príjmov v závislosti od sadzieb dane. Zistil, že ich vzťah podlieha štatistickému normálnemu rozdeleniu, čo znamená, že vysoké dane prinášajú do rozpočtu rovnako nízke sumy ako malé dane. Inak povedané, existuje takzvané daňové optimum – sadzba dane, pri ktorej sú daňové príjmy najvyššie. Zvýšenie aj zníženie daní z tejto hodnoty spôsobí pokles štátnych príjmov. Na základe tohto konceptu prebehla v 80. rokoch minulého storočia ekonomická liberalizácia, ktorá naštartovala takmer 30-ročný prudký rast globálnej ekonomiky.

Český príklad

V praxi je situácia komplikovanejšia. No je nespochybniteľné, že vyššie dane majú svoje limity. Po potvrdenie tohto príkladu netreba ísť ďaleko. Českému ministerstvu financií sa už tretí rok nedarí vybrať na daniach z tabakových výrobkov plánovaný objem. Naopak, napriek tomu, že sadzbu prudko zvýšilo, objem vybratých daní stagnuje. Tento rok dokonca poklesne. Do roku 2018 príjem daní z tabakových výrobkov lineárne rástol, no už piaty rok po sebe stagnuje pod úrovňou 60 miliárd českých korún (2,5 miliardy eur).

V ideálnom prípade by to bol dôsledok nižšieho počtu fajčiarov. Štatistiky pochádzajúce z Národného výskumu konzumácie tabaku a alkoholu v Českej republike 2022 však ukázali, že rozšírenie fajčenia sa prakticky nezmenilo. Od roku 2019 sa počet fajčiarov drží na priemernej úrovni 24,2 percenta. Znamená to, že vyššie dane ľudí od fajčenia neodradili, aj keď dáta poukazujú na malý pokles každodenných fajčiarov. To však nevysvetľuje dôvody daňovej stagnácie. „Kým sadzba dane vzrástla za štyri roky o tretinu, príjem štátu z nej nestúpol ani o korunu,“ hodnotí situáciu hlavný ekonóm spoločnosti BH Securities Štěpán Křeček. Podľa neho ide o ukážkové naplnenie Lafferovej krivky. Česko sa pri zdaňovaní tabaku dostalo za bod, keď už rast sadz­by nedvíha vybranú sumu, naopak, daňové inkaso znižuje.

Vysvetlením tohto výsledku je daňová turistika a nelegálne cigarety. Vyššie spotrebné dane na tabak odrádzajú spotrebiteľov od nákupu tabakových výrobkov doma a nakupovať chodia do lacnejšieho Poľska. Alebo využívajú nákup nelegálne vyrobených cigariet, často s neznámym a rizikovým obsahom. A keďže z nákupov v zahraniční či nákupov nelegálnych výrobkov štát nezískava žiadne spotrebné dane, jeho príjmy napriek zvyšujúcim sa sadzbám nerastú. V prípade Česka je situácia ešte o to horšia, že štát kedysi profitoval z opačnej situácie, keď daňovú turistiku realizovali susední Nemci či Rakúšania. No s tým, ako ceny domácich tabakových výrobkov dobehli ceny v Nemecku, sa dodatočné daňové príjmy štátu zastavili. Česko svoju daňovú konkurencieschopnosť v oblasti tabakových výrobkov stratilo. Jeho príklad môže pri ne­uváženej daňovej politike nasledovať aj Slovensko.

Slovenský paradox