Extrémne počasie ohrozuje čínsku potravinovú bezpečnosť

V kontexte bojov proti klimatickým zmenám sa pozornosť zvyčajne sústreďuje na obnoviteľnú energiu, znižovanie emisií a elektrifikáciu dopravy. Rekordné teploty medzitým ohrozujú potravinovú krízu v Číne, ktorá je domovom pätiny svetovej populácie.

Sever a juhozápad krajiny zažíva druhý rok abnormálnych horúčav a súch. V nedeľu 16. júla zaznamenala čínska autonómna oblasť Sin-ťiang rekordnú teplotu 52,2 °C. Centrálne provincie zase zasiahli silné dažde krátko pred zberom pšenice. Ide o kritický faktor ovplyvňujúci úrodu pšenice.

Abnormálne zrážky ohrozujú aj produkciu ryže. Južnú provinciu Chu-nan, ktorá produkuje 13 percent čínskej ryže, sužujú od konca júna neprestajné dažde. Za takýchto podmienok sa aktivita prirodzených opeľovačov zníži a rozptýlený peľ ryže sa vyplaví.

V súčasnosti, podľa rôznych odhadov, v dôsledku nízkej rýchlosti energetického prechodu svet smeruje ku globálnemu nárastu teploty o 2,5až 3 stupne Celzia. Už len tento fakt bude znamenať kritické zníženie výnosov hlavných potravinárskych plodín. Napríklad hrubé výnosy kukurice v piatich krajinách s najvyšším výnosom (vrátane USA, Číny, Brazílie, Argentíny a Mexika) klesnú o viac ako desať percent pri globálnom oteplení o 2,0 °C.

Svet bude musieť prispôsobiť geografiu poľnohospodárstva novým podmienkam a Čína nie je výnimkou. The Economist naznačuje, že keďže sa severné oblasti Číny otepľujú, bude mať zmysel presunúť tam produkciu plodín. Ďalším riešením môže byť pestovanie potravín v uzavretých priestoroch, ako sú skleníky, kde sa hnojivá a voda využívajú efektívnejšie.

Stupňujúce sa napätie medzi Čínou a Západom na čele so Spojenými štátmi v spojení s ruskou agresiou na Ukrajine vyvolalo poplach ohľadom potravinovej bezpečnosti a podnietilo urýchlené prijatie rozsiahlych opatrení na rozšírenie domácej poľnohospodárskej výroby.

Čína sa stretla tvárou v tvár s negatívnou stránkou svojho hospodárskeho zázraku. Stalo sa presne to, čoho sa v polovici 90. rokov obával americký učenec Lester Brown, keď vyvolal medzinárodnú polemiku otázkou: „Kto uživí Čínu?“.

Za posledných 20 rokov rýchla industrializácia a urbanizácia pohltili využiteľnú ornú pôdu. Pomer potravinovej sebestačnosti klesol z 93 percent na 65 percent. A domáca produkcia nedokázala držať krok s potrebami rýchlo expandujúcej strednej triedy.

V roku 2021 pochádzalo až 85 percent sójových bôbov z dovozu a jedlom rastlinnom oleji to bolo takmer 70 percent. Zdroje dovozu sú medzitým veľmi koncentrované. Dovoz sóje pochádza najmä od USA, Brazílie a Argentíny, zatiaľ čo dovoz repky z od Kanady a Austrálie.