Expert na AI: Európa, ktorá bude svetu diktovať podmienky? To je utópia. Buďme realisti

Za projekt, v ktorom „oživuje“ slávnych filozofov, získal cenu AI Awards za najlepší nápad v oblasti umelej inteligencie. Výskumník a propagátor AI Jan Tyl vysvetľuje, aké výhody a riziká sa spájajú s novým európskym nariadením, ktoré bude ako prvé na svete regulovať používanie AI. Hovorí o riešeniach, ako posúvať celospoločenskú diskusiu, v čom sú benefity pre biznis a v akom momente sa zľakol, čo všetko dokáže umelá inteligencia.

Ako hodnotíte schválený Akt o AI? Chýba vám v ňom niečo? Alebo je v ňom niečo nadbytočné, čo mohlo zostať vo voľnejšom režime, podľa požiadaviek, ktoré by nastavil samotný trh?

Ako šéf menšej, strednej firmy – som veľmi rád, že v Európe nepristupujeme laxne k etickým otázkam ohľadne AI. Na druhej strane ma ako podnikateľa desí, že strácame konkurencieschopnosť voči USA a Číne. A zároveň si hádžeme legislatívne polená pod nohy, a to najmä malým firmám.

Som teda rád, že sa tomu v EÚ venujú aktívnejšie aj v oblasti generatívnej umelej inteligencie, a že zohľadňujú stupne rizík. No má to aj druhú stranu, najmä, keď ide o reguláciu vysokých stupňov rizík.

Môžete byť konkrétnejší?

Napríklad v oblasti školstva, ak by som mal pomáhať motivovať deti a pomáhať im na základe personalizovaných vecí zlepšovať ich edukatívne schopnosti. To je hodnotené v rámci Aktu AI ako vysoko rizikové. Určitým spôsobom to chápem. Ale prílišná regulácia v čase, keď už teraz strácame konkurencieschopnosť, môže znamenať iba ďalšie zníženie konkurencieschopnosti.

Ak nebude nejaký krok B, v ktorom by to štát podporil, tak sa konkurencieschopnosť zníži. Zároveň je však aj otázna efektívna podpora štátu, najmä pri pohľade na doterajšie štátne dotácie. Aj preto Akt o AI vnímam so zmiešanými pocitmi a niektoré veci ma prekvapujú.

Napríklad?

Keď poslanci a dokonca aj niektorí experti z odvetvia hovoria, že my v Európe budeme tí, ktorí budú v etike diktovať celému svetu, ako sa to má robiť správne, a že snáď USA budú od nás odpisovať naše regulácie. To vnímam ako utopický pohľad.

Európa sa niekedy môže domnievať, že hrá vedúcu úlohu vo svetovej etike AI, ale mali by sme byť realistickejší. Aj keď máme v oblasti etiky vysoké ambície, je dôležité priznať, že na globálnej scéne v oblasti technológií zostávame za USA a Čínou.

Viac než usilovať o to, aby sme diktovali pravidlá, by sme mali hľadať spôsoby, ako sa stať silnejším partnerom a konkurentom.

Ako je na tom Európa v porovnaní s ostatnými?

Vedecké dokumenty a štúdie k AI sú takmer vždy z USA, Číny a len malé čriepky z Európy.

Najpokročilejšie modely, ktoré sa v Európe vytvárajú, ako napríklad francúzsky generatívny model, sú veľmi detské. V dnešnej dobe hráme druhú až tretiu ligu. A prílišná regulácia to môže ešte zbrzdiť.

Čo by pomohlo?