Eurostat označil za druhú najchudobnejšiu krajinu Slovensko. Vládni analytici nesúhlasia

Porovnanie životnej úrovne vždy vyvoláva vášne. Európsky štatistický úrad (Eurostat) najnovšie za druhú najchudobnejšiu krajinu Európskej únie označil Slovensko. K takémuto záveru dospel na základe prepočtu hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily (PKS). V komplikovanom ekonomickom ukazovateli má životná úroveň Slovákov dosahovať len 67 percent priemeru Európskej únie. Horšie sú na tom len obyvatelia Bulharska (59 percent). O niečo ľahší život majú dokonca najviac zadlžení Gréci (68 percent). Ide o predbežné údaje za rok 2022.

So spomínanými závermi nesúhlasia analytici ministerstva financií. Konkrétne ekonómovia sústredení v Inštitúte finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií SR. Slovenskí odborníci podrobnejšie rozobrali len údaje do roku 2021. Eurostat pred dvoma rokmi označil Slovensko za tretiu najchudobnejšiu krajinu Európskej únie. Domáci analytici vidia krajinu na ôsmej pozícií od konca.

Menej je viac

Ďalším rozdielom je pohľad na dobiehanie životnej úrovne bohatého Západu. Podľa Eurostatu sa slovenská ekonomická konvergencia skončila už v roku 2015. Aj podľa domácich odborníkov bol tento rok problémový. Ukazujú to dáta nominálneho výkonu slovenskej ekonomiky merané v bežných eurách. Podľa tejto metodiky slovenská ekonomika v roku 2015 dosiahla 53,7 percenta európskeho priemeru HDP v nominálnych cenách. Počas nasledujúcich dvoch rokov prišlo k poklesu a následnej stagnácií na úrovni 53,1 percenta.

Slovensko začalo v roku 2018 opäť dobiehať životnú úroveň Západu. Historicky najvyššiu úroveň krajina dosiahla v roku 2020. Konkrétne skončila na 57 percentách európskeho priemeru a v roku 2021 padla na 55,8 percenta. Nástup pandémie tak zastavil konvergenciu. V tomto sa zhodujú dáta preferované domácimi aj európskymi odborníkmi.

Údaje v sebe ukrývajú ešte jednu zaujímavosť. Podľa Eurostatu slovenská životná úroveň v roku 2021 dosiahla 69 percent európskeho priemeru. Ide o tretí najhorší výsledok v rámci celej Európskej únie. Metodikou preferovanou IFP dosiahlo Slovensko síce len 55,8 percenta európskeho priemeru, ale išlo pritom o ôsmy najhorší výsledok spomedzi 27 členských štátov.

Rozpor ohľadne PKS

Medzi jednotlivými európskymi krajinami sa dosť odlišuje spôsob zberu cien určených na výpočet parity kúpnej sily. Slovenské dáta napríklad nadhodnocujú cenu bývania. Z tohto dôvodu domáca životná úroveň podľa Eurostatu dosiahla v roku 2021 len spomínaných 69 percent európskeho priemeru.

IFP upozorňuje, že keby ceny bývania boli počítané rovnako ako v susednej Českej republike, tak životná úroveň na Slovensku dosiahne podľa tejto metodiky 72 percent európskeho priemeru. Krajina by tak pred dvoma rokmi nebola treťou, ale až piatou najchudobnejšou krajinou Európskej únie a o nelichotivú pozíciu sa delila s Lotyšskom.

Problém vysokých cien

Ceny v slovenských obchodoch boli extrémne vysoké už pred dvoma rokmi. Eurostat k tomuto záveru prišiel na základe zostavenia Indexu cenovej hladiny pre výdavky na konečnú spotrebu domácností (HFCE). Slovenské ceny mali pred dvoma rokmi dosahovať až 90 percent európskeho priemeru. Pre porovnanie, české dosahovali 79 percent, maďarské 68 percent a poľské len 60 percent.