Európske štáty ignorujú vývoj nových zbraní. Jedine Francúzsko investovalo 0,1 percenta HDP

Európske zbrojárske spoločnosti, ako sú Leonardo, British Aerospace Electronics Systems (BAE) alebo Rheinmetall, sa zameriavajú predovšetkým na potreby zahraničných zákazníkov. V snahe uspieť na globálnom trhu sa dlhodobo sústreďujú na znižovanie výrobných nákladov. Výsledkom je ziskovosť a stabilný prísun zákaziek z celého sveta. Lenže výroba zbraní nemusí byť vždy len o zisku.

Výhody drahých zbraní

Ruské investície do vývoja vyspelej vojenskej techniky ukazujú výhody priamo na bojisku. Aj keď sú niektoré z týchto projektov z ekonomického hľadiska stratové, ich vojenský význam je neprehliadnuteľný.

Pred niekoľkými mesiacmi čelilo Rusko poškodeniam infraštruktúry po zásahoch západnými raketami dlhého doletu, ktoré Ukrajine poskytli Spojené štáty a Spojené kráľovstvo. Cieľom bolo narušiť logistické zabezpečenie ruskej armády a znemožniť nasadzovanie takzvaných kĺzavých bômb. Reálny vplyv týchto útokov bol však obmedzený.

Rusko totiž reagovalo nasadením experimentálnej rakety Orešnik s nejadrovým vybavením. Tá zasiahla strategický obranno-priemyselný komplex v Dnipre. Podľa dostupných informácií dosahuje rýchlosť až Mach 20, teda približne 24-tisíc kilometrov za hodinu. Raketa je extrémne drahá, no zároveň mimoriadne ťažko zostreliteľná. V kombinácii s implicitnou hrozbou nasadenia taktickej jadrovej hlavice viedlo jej použitie k ukončeniu nasadzovania západných rakiet priamo na území Ruska.

Orešnik sa zrejme nikdy nedostane do sériovej výroby. Ruská federácia totiž nemá záujem exportovať svoje najmodernejšie zbraňové systémy. Obáva sa, že by sa k technológiám mohli dostať konkurenčné mocnosti, ktoré by následne vyvinuli účinné obranné prostriedky. Aj v prípade, že by sa export predsa len spustil, pre extrémne vysoké ceny by bolo mimoriadne náročné nájsť vo svete dostatok odberateľov. Z čisto ekonomického hľadiska ide o stratový projekt.

Z vojenského hľadiska má však Orešnik výrazný vplyv. Západné rakety už nezasahujú ruské územie, čo dáva ruským silám taktickú výhodu. Moskva tak môže bez väčšieho rizika odpaľovať kĺzavé bomby priamo zo svojho územia. Tie cielia na ukrajinské obranné línie a narúšajú ich stabilitu. Kyjev len pred niekoľkými dňami našiel účinnú obranu. Kĺzavé bomby sú navádzané na cieľ ruskými satelitmi, no silné rušičky dokážu zmeniť ich trasu. Výsledkom je, že bomby vybuchujú mimo frontovej línie – na neobývaných poliach alebo v prázdnych lesoch.

Európa investuje extrémne málo