Európske firmy sa odvracajú od Číny. Samé si tým škodia

Európske spoločnosti dlhé roky ťažili z cenovej konkurencieschopnosti čínskeho tovaru, no v poslednom období Brusel zintenzívňuje svoje snahy o hľadanie alternatívnych partnerov. 

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová už v marci minulého roka presadzovala plán diverzifikácie, čím poukázala na potrebu minimalizovať riziká vyplývajúce z nadmernej závislosti od Pekingu. Podobné myšlienky zdieľajú aj americkí zákonodarcovia. 

„Viaceré európske krajiny síce nemusia mať priame výhrady k spolupráci s Čínou, no uvedomujú si potenciálne následky takýchto aktivít v prípade rastúceho geopolitického napätia,” uvádza podpredseda dodávateľskej spoločnosti Fung Group William Fung.  

Podľa Naveena Jhu, majiteľa obchodu s odevmi a textilom vo východnej Číne, sa čoraz viac európskych firiem obracia na dodávateľov z Indie, Bangladéša a Vietnamu, a to aj napriek dlhším dodacím lehotám a vyšším nákladom. Rovnaký trend možno pozorovať aj v oblasti chemického, farmaceutického a elektronického priemyslu. 

Štúdia Európskej centrálnej banky vykonaná koncom minulého roku odhaľuje, že 42 percent nadnárodných spoločností pôsobiacich v Európe zvažuje presun výroby do jednej z týchto krajín v strednodobom horizonte. 

Všetko na jednu kartu 

Richard Laub, výkonný riaditeľ spoločnosti Dragon Sourcing, uvádza, že v segmente nepotravinárskeho maloobchodu, teda kategórie, ktorá zahŕňa širokú škálu produktov od odevov a spotrebičov cez spotrebnú elektroniku až po hračky, Čína predstavuje 90 percent všetkých tovarov na európskom trhu.  

V prípade vzácnych zemín je dominancia Číny ešte výraznejšia, keďže zabezpečuje približne 98 percent týchto kritických surovín pre Európu. Svetová banka pritom tvrdí, že dopyt po kritických surovinách by sa mal do roku 2050 zvýšiť päťnásobne v dôsledku prechodu na zelené zdroje energie.