Európske energetické bohatstvo ležalo pod hladinou mora. Teraz je nad ňou a závidí ho celý svet

Ešte pred vznikom priemyselnej revolúcie sa Severné more stalo križovatkou obchodu, miestom poskytujúcim bohaté zásoby rýb a neskôr aj významným strediskom produkcie ropy a zemného plynu. Aj keď sa jeho fosílne zdroje postupne míňajú, oblasť môže pre európsku energetickú budúcnosť stále hrať zásadnú rolu. Dôvodom je vietor. S priemernou rýchlosťou viac ako desať metrov za sekundu to je jedno z najveternejších území na svete.

Jeho aktuálnym centrom je dánsky Esbjerg, ktorého veterné turbíny dokážu elektrinou zásobovať až 40 miliónov domácností. Výhodou Severného mora je jeho plytkosť, ktorá bežne nepresahuje sto metrov. V časoch doby ľadovej, kedy úroveň mora klesla, bola severomorská oblasť súčasťou európskej pevniny. Pre výstavu off-shorových turbín - nachádzajúcich sa na mori – to je veľká výhoda, znižujúca náklady na stavbu aj ich následnú údržbu.

Blízkosť morského dna zďaleka nie je jediná výhoda Severného mora. Stabilný silný vietor je pre produkciu zelenej energie omnoho dôležitejší faktor. Napriek tomu, že mnoho veterných elektrární má veľký inštalovaný výkon, ich reálny výkon je v skutočnosti omnoho nižší, často iba na úrovni 30 až 40 percent v závislosti od sily a stability vetra. Pre turbíny umiestnené na mori sa však ich produkčná kapacita zvyšuje až k 60 percentám.

Pritom nejde o malé turbíny, aké je možné vidieť vo vnútrozemí. Tie najväčšie na svete majú čepele s dĺžkou 140 metrov. Platí totiž, že čím väčšia turbína, tým nižšie stavebné náklady na potrebnú energetickú produkciu. Vysoký inštalovaný výkon veľkých veterných elektrární znamená, že keď začne v severnom mori fúkať ideálny vietor, veľkoobchodná cena elektriny klesá k nule alebo dokonca až do záporných hodnôt, a to v mnohých európskych krajinách.

Aj vo svete veternej energie platí, že s plynúcim časom ich efektivita rastie. Kým ešte pred niekoľkými rokmi jednotlivé veterné farmy generovali megawatthodiny energie, teraz presahujú jednu gigawatthodinu. To odpovedá bežnému výkonu jadrovej elektrárne. Jedna veterná turbína mala pred rokmi kapacitu len pol megawattu elektriny, v súčasnosti sa zvýšila na 14 megawattov. Stovka turbín tak má rovnaký výkon ako všetky tri bloky Mochoviec.

Inštalovaný výkon a skutočný výkon sú však dve rôzne veci. Napriek nestálosti veternej elektriny sa nedávne aukcie elektriny z britských off-shorových veterných fariem dostali na cenu zhruba 40 eur na MWh, čo bola polovica oproti priemernej veľkoobchodnej júnovej cene v Európe. A to bol len začiatok. Európska komisia a deväť krajín sa v septembri dohodli, že do roku 2050 nainštalujú ďalší výkon na úrovni minimálne 260 gigawattov. To by bolo viac než 85 percent plánu Európskej únie na výrobu zelenej energie.

Vodíkové bohatstvo