Európske banky nevedia čo s hotovosťou. Vymysleli spôsob, ako na tom zarobiť

Banky majú v eurozóne kľúčovú úlohu. Vzhľadom na slabú pozíciu kapitálového trhu sú hlavným kanálom, ktorým prúdi kapitál do ekonomiky.

Spojené štáty tvoria polovicu svetovej kapitalizácie akciového trhu. Má hodnotu 40 biliónov dolárov. Nemecký trh má hodnotu 2,2 bilióna dolárov. Je pritom najväčší v Európe. To je dôvod, prečo sa Európa nemôže spoliehať iba na prostriedky akciových investorov. 

Keď nulové úrokové sadzby nestačia

Európa má na rozdiel od USA banky. Ak je potrebné stimulovať ekonomiku, robí sa to prostredníctvom úverov. Už v roku 2014 ECB zistila, že ekonomiku nestačí podporovať nízkymi sadzbami. Začala bankám požičiavať za nulový úrok pod podmienkou, že budú úverovať ekonomiku. Cieľom bolo, aby klesala cena úverov a tým sa podporil transmisný mechanizmus menovej politiky.

Dovtedy bola totiž realita taká, že ECB mala úrokovú sadzbu v zápore, ale ceny úverov v ekonomike neklesali, objem úverov stagnoval, ekonomický rast bol slabý a inflácia pod cieľom centrálnej banky. Nehovoriac o tom, že podnik za úver v Taliansku či Španielsku platil na úrokoch o poznanie viac ako jeho nemecký konkurent.

Dostávajú zaplatené za to, že si požičajú, aby požičali ďalej

Operácia cielených dlhodobých operácií, alebo TLTRO, mala úspech. V roku 2019 sa spustilo už jej tretie kolo a celkový objem likvidity, ktorý ECB bankám takto dodala, presiahol sumu dva biliónov eur. V tomto treťom pokračovaní už banky dostávajú zaplatené za to, že si požičajú v ECB a túto likviditu dodajú súkromnému sektoru. Negatívna sadzba totiž môže dosiahnuť -1 percento.

Aby toho nebolo málo, v roku 2015 začala ECB aj operáciu kvantitatívneho uvoľňovania, teda QE. ECB má preň vlastný názov a síce Program nákupu aktív, alebo APP. V rámci tejto operácie centrálna banka odkupovala vládne dlhopisy a ďalšie cenné papiere od bánk. Cieľom bolo znížiť náklady financovania vlád a dodávanie ďalšej likvidity bankám. Tú mohli opäť využívať na úverovanie či investovanie.

Zdroj: Bloomberg, ECB

Objem nákupov rástol rýchlym tempom, v roku 2016 presiahol bilión eur, v roku 2017 presiahol 2 bilióny a od roku 2018 až do nástupu pandémie osciloval okolo hodnoty 2,5 bilióna eur.

Bankové domy v Európe získali 6,7 bilióna eur

Nástup pandémie priniesol ďalší program ECB a ďalšiu novú skratku. Núdzový pandemický nákupný program, alebo PEPP. Ten bol ohlásený v marci 2020 a jeho objem predstavoval 750 miliárd eur. V júni bol rozšírený o 600 miliárd a v decembri o ďalších 500 miliárd. Dokopy je teda objem programu nastavený na 1 850 miliárd, čiže 1,85 bilióna eur. Jeho platnosť je do marca 2022.

Aby toho nebolo málo, aj tradičné QE začalo počas pandémie rásť. Jeho celkový objem od minulého roka vzrástol o stovky miliárd eur a prekročil hranicu 3 bilióny eur. Spočítané a zrátané, cez programy nákupu aktív ECB dodala 4,5 bilióna eur, z toho viac ako polovicu počas pandémie. A ďalšie viac ako 2 bilióny eur cez operácie TLTRO, väčšinu ešte pred pandémiou. Spolu 6 700 000 000 000 eur (6,7 bilióna eur).

Banky ECB dlžia 2,2 bilióna eur, dobrovoľne vrátili len 79 miliárd

Všetko má svoj koniec a je veľmi pravdepodobné, že mimoriadne dodávky likvidity zo strany ECB sa skončia. Program PEPP končí v marci 2022 a QE sa obmedzí na minimum. Peniaze získané cez TLTRO sú pôžičky, ktoré banky musia ECB vrátiť do troch až štyroch rokov.