Európska komisia zvyšuje výdavky, no kontrolám efektívneho vynakladania sa bráni

Zástupcovia členských krajín Európskej únie (EÚ) odsúhlasili v prvej polovici februára reformu rozpočtových a dlhových pravidiel Únie. Európska komisia (EK) si od nich sľubuje, že v nasledujúcich štrnástich rokoch budú členské štáty udržiavať verejný dlh pod 60 percentami HDP. Ako to chcú dosiahnuť, to budú musieť predkladať vedeniu EK v rámci štvorročných reformných plánov. A pri dosahovaní fiškálnej udržateľnosti budú musieť navyše myslieť na „spoločné priority EÚ“. Takže podľa vzoru a predstáv EK budú musieť digitalizovať, ekologizovať či zbrojiť.

Po tom, čo v roku 2020 Brusel pozastavil platnosť doterajších fiškálnych pravidiel EÚ, teda Pakt stability a rastu, teraz hľadá nové, flexibilnejšie spôsoby, ako udržať verejné financie v členských štátoch pod kontrolou.

Belgicko, ktoré do júna sedí na predsedníckej stoličke v Rade EÚ, tvrdí, že vďaka novým pravidlám možno dosiahnuť „vyrovnané verejné financie, podporiť investície a tvorbu pracovných miest v Únii.“

Zadlžená Únia

Európska únia ako celok však čoraz viac stráca dych, keď ide o globálnu konkurencieschopnosť. Podľa bývalého šéfa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho sa Únia musí s výzvami, ktorým aktuálne čelí, popasovať tak, že v krátkom čase preinvestuje „obrovské množstvo peňazí“. A to nielen na úrovni verejných financií EÚ. M. Draghi zdôrazňuje, že bez súkromných úspor to euroblok už ďalej neutiahne. Navrhuje vytvorenie nástroja, európskeho mechanizmu, v ktorom by verejné i súkromné zdroje cez rôzne partnerstvá a pôžičky mala pod palcom Európska investičná banka.

Komisia si v uplynulých rokoch posvietila na množstvo prípadov. Zisťovala, či sa financie z európskych fondov v jednotlivých krajinách využívali účelne a efektívne. No skontrolovať, ako o peniazoch európskych daňových poplatníkov rozhoduje samotné vedenie Európskej komisie, nie je vždy jednoduché.

Európska únia mala v máji 2023 nesplatený dlh vo výške približne 400 miliárd eur. A zadlžovanie pokračuje. Európski daňoví poplatníci tak budú mať pred blížiacimi sa júnovými eurovoľbami čoraz viac otázok, ako s verejnými financiami pracujú domáci politici, ale aj zástupcovia v európskych inštitúciách.

Otázky o transparentnosti

Samotné vedenie Európskej komisie by malo pravidelne preukazovať, ako postupuje pri rozhodnutiach, keď ide o milióny eur európskych daňových poplatníkov. Šéfka EK Ursula von der Leyenová však čelí otázkam, či vždy konala transparentne a tak, aby boli európske financie vynakladané účelne a efektívne.