Európa si zakladá na dekadencii. Pre jej budúcu perspektívu to nie je ideálna stratégia

Od čias francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. sa do európskej kultúry zakorenila dekadencia. Rast okázalej spotreby a úpadok racionality rezonoval Európou po stáročia. Malo to však aj pozitívny efekt – kontinent si vybudoval neochvejné postavenie vo svete luxusu.

Napriek tomu, že jeho spotrebiteľská báza nie je najväčšia na svete, výrobe luxusných statkov sa v Európe nadmieru darí. Predaje domácich firiem predstavujú dve tretiny globálnych tržieb v tomto segmente. Nedávne pokorenie hranice pol bilióna dolárov v kapitalizácii francúzskeho giganta LVMH je toho najnovším príkladom.  

Jeho rast ale v poslednej dobe zatienila americká technologická spoločnosť Nvidia, ktorá na kapitalizácii vzrástla nad bilión dolárov. Na rozdiel od LVMH jej hodnota stojí na očakávaní budúceho rastu tržieb spojených s inováciami. Európske firmy si zakladajú na raste súčasných tržieb spojených s tradíciou.

Niet lepšieho príkladu ako kabelka Birkin od francúzskeho výrobcu Hermès. Tá sa nedá kúpiť na internete a ani v obchode. Hoci stojí 450-tisíc dolárov, čaká sa na ňu roky. Je jedno, aký je klient bohatý.

Jednoducho, Európa ťaží z cenovej necitlivosti luxusných statkov. Naopak, čím drahšia cena, tým je pre určitý segment klientov zaujímavejšia. Vzniká tak situácia, keď Hermès momentálne dosahuje marže na úrovni 40 percent.

Na takéto čísla sa nechytá ani Microsoft, najziskovejšia technologická firma na svete. Podobne, cena kabeliek od Chanelu sa za posledných päť rokov zdvojnásobila na 10-tisíc dolárov, no s dopytom to veľa nespravilo, píše v blogu pre Financial Times Ruchir Sharma.

Francúzski luxusní výrobcovia, ktorí kúpili mnoho talianskych značiek v poslednej dekáde dobili nielen Čínu a Južnú Kóreu, ale aj Spojené štáty, kde sa luxusom stále viac prezentuje mladá generácia. Francúzske luxusné firmy majú trikrát väčšie predaje ako americké a 12-krát väčšie ako čínske.

Kedysi európske ekonomiky ovládali priemyselné spoločnosti a banky. Po finančnej kríze a prísnej regulácii sa európske banky výrazne scvrkli. Pri zelenej transformácii sa výrazne scvrknú aj európske priemyselné firmy, ktoré sa budú postupne na kontinente zmenšovať.

Nie je lepším prípadom ako útok Číny na európske automobilky, ktoré sa chystajú prevalcovať lacnými elektromobilmi. A to za výdatnej pomoci tovární, ktoré si postavili v krajine samotné európske firmy.