Európa pracuje na znižovaní obchodného rizika s Čínou. Na konkrétne kroky sa ešte čaká

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nedávnom prejave vyjadrila myšlienku, ktorá zrejme určí stratégiu ďalších politických a ekonomických vzťahov medzi EÚ a Čínou. Éru čínskeho „reformovania a otvárania sa“ podľa jej názoru nahrádza éra bezpečnosti a kontroly, či už vojenskej, technickej alebo ekonomickej. To sa pre Európu s jej plánom na dekarbonizáciu do roku 2050 stáva skutočným problémom.

Čína je hlavným dodávateľom kritických surovín pre odvetvia, ako sú vysokorýchlostné železnice a technológie obnoviteľnej energie. Tieto suroviny zohrávajú kľúčovú úlohu aj pre nové technológie, akými sú kvantová výpočtová technika, robotika a umelá inteligencia, od ktorých priamo závisí budúca ekonomická a národná bezpečnosť európskeho regiónu. U. von der Leyenová preto nastolila legitímnu a otázku závislosti Európy od čínskych zdrojov.

Cieľom Zelenej dohody je posunúť sa ku „klimatickej neutralite“ pri dosiahnutí aspoň 40 percent výroby energie zo zelených zdrojov. Práve Čína je v súčasnosti hlavným vývozcom 98 percent dodávok prvkov vzácnych zemín, 93 percent horčíka a 97 percent lítia, ktoré sú pre výrobu zelených technológií kľúčové.

Predpokladá sa, že do roku 2050 si batérie do európskych elektromobilov vyžiadajú 17-násobne vyšší dopyt po lítiu. Ďalej, Čína v súčasnosti dodáva Nemecku 95 percent solárnych článkov, 80 percent notebookov, kovov vzácnych zemín, lítium-iónových batérií a antibiotík. Existuje teda potenciálne nebezpečenstvo, že sa zopakuje rovnaká chyba komoditnej závislosti ako v prípade ruského plynu.