Európa je pri emisiách radikálna. Ekonomika sa z toho nemusí pozviechať

Vlaňajšok priniesol do Európy veľa neistoty s energiami a pred zimou obavy z ich nedostatku. To sa nakoniec aj vďaka miernej zime podarilo ustáť. No úplne istá energetická budúcnosť nikoho nečaká. Ako chcú európske krajiny zvládnuť prechod na elektromobilitu so značnou záťažou pre elektrickú sieť v najbližších rokoch? Nemecko napríklad v týchto dňoch ukončilo prevádzku posledných jadrových elektrární v krajine a čoraz častejšie hovorí o dovoze elektriny z iných krajín.

Profesor Jan Macek, ktorý pôsobí v Centre vozidiel udržateľnej mobility na ČVUT, v rozhovore pre TREND tvrdí, že ak by teraz Európska únia spomalila veľmi rýchly prechod na elektromobilitu a zaradila by v tomto smere nižšiu rýchlosť, v konečnom dôsledku by tým prírode a klíme pomohla viac.

Celú profesijnú kariéru sa zaoberáte dopravnými prostriedkami a energetickými a environmentálnymi aspektmi dopravy. Ak by sme sa teraz preniesli do roku 2035, keď je naplánovaný koniec pre spaľovacie motory s výnimkami, ako to podľa vás bude vyzerať? Budú si ľudia o dvanásť rokov na sídliskách vo veľkých mestách ráno pred panelákmi spoločne nabíjať elektromobily?

Pevne dúfam, že sa uplatní zdravý rozum a nejaké korekčné mechanizmy. Samozrejme, reguláciou siete sa dá dosiahnuť všeličo. Ak by to fungovalo ako kedysi, tak by bol odber v noci malý. Dnes sa v noci umýva riad v umývačkách, perie sa a mal by sa nabíjať elektromobil. S obnoviteľnými zdrojmi sa to však pri akumulácii energie komplikuje, nehovoriac o zimnom období.

Ak by išlo o pravidelné výkyvy v dodávkach energie, tak to napríklad smart grid, teda „inteligentná sieť“ sčasti vyrieši. No „inteligencia“ to dokáže len rozumne spriemerovať. Rozhodne nevytvorí novú kapacitu na výrobu elektrickej energie. Nemecko úplne bez okolkov plánuje, že bude elektrickú energiu dovážať, ale otázka je odkiaľ. A čo nastane, ak by to chceli urobiť aj všetci ostatní? Nehovoriac o tom, ako je dimenzovaná cezhraničná prenosová sústava.

Hľadajú sa možné riešenia. Aké môžu byť?

Pri elektromobiloch sú riešenia ako reverzná nabíjačka − pre prípady, aby sa dala energia z elektromobilu odoberať. Z toho vyplývajú plány, ktoré predpokladajú, že elektromobily môžu byť zapojené stále, a že budú slúžiť ako vyrovnávač pre sieť. Lenže potrebujete nejaký čas na dobíjanie toho, čo sa cez deň spotrebovalo. Ak by zároveň elektromobil slúžil ako energetická rezerva, tak sa čas nabíjania skracuje a výkonové špičky sa tým skôr zhoršujú. Samozrejme, je možné uvažovať o tom, že by sa to všetko vzájomne vyrovnávalo.

Ale mohlo by sa stať aj to, že ráno ľudia nájdu pred panelákom oznam o nedostatku energie na nabitie počas dňa, takže musia ísť do práce verejnou dopravou. Prípadne by si museli plánovať napríklad, že si v stredu nabijú elektromobil, pretože v piatok možno niekam pôjdu. Pri nabíjacích staniciach pri rodinných domoch by to nemusel byť problém, komplikovanejšie by to už bolo pri spomínaných panelákoch. Vieme však o situáciách vo Švajčiarsku či v Spojenom kráľovstve, kde nabíjanie elektromobilov vypínali.

Z technickej stránky upozorňujete aj na ďalšie nedoriešené otázky.

Batérii nerobí dobre, ak je neustále vo vysokom stave nabitia. Lítiové batérie potrebujú, aby ich majitelia nechali občas vybiť, najlepšie do stavu nabitia od 20 do 80 percent. Zatiaľ chýbajú skúsenosti s opotrebovaním životnosti batérií. Je stále veľa neznámych.

Upozorňujete, že sa nedá spoliehať na priemernú spotrebu.