Rakúsko-uhorská monarchia je známa v našich končinách aj ako žalár národov. Nelichotivé označenie bolo výsledkom dominancie Rakúšanov a Maďarov. Nespokojnosť zvyšných národov vyústila po prvej svetovej vojne v rozpad jedného z najsilnejších ekonomických zväzkov svojej doby. V súčasnosti je v globálnom meradle dominantným hráčom Európska únia. Jej jadrom je eurozóna a práve spoločná mena môže byť zárodkom budúcich problémov.
Tvrdé dáta ukazujú obrovské rozdiely v inflácií. V troch krajinách ceny dokonca už medziročne klesajú. Najviac v belgickej ekonomike. Priemerná cenová hladina tam v októbri 2023 medziročne padla o 1,7 percenta. Ten istý mesiac v slovenskej ekonomike ceny narástli o 7,8 percenta. Práve v tomto štáte je inflácia najvyššia spomedzi všetkých krajín platiacich eurom. Napriek obrovským rozdielom vo vývoji cien majú obidva štáty rovnako vysoké refinančné aj depozitné sadzby. Európska centrálna banka nerobí rozdiely a menovú politiku musí mať nastavenú rovnako pre všetkých dvadsiatich členov.
Jedna sadzba rôzne dopady
Pri snahe o prekonanie súčasných kríz nejde o úplne optimálne nastavenie. „Jednotná menová politika nemá všade rovnaký dopad na ceny alebo produkciu. Vplyv v jednotlivých krajinách je rozdielny. Napríklad v Nemecku majú zmeny úrokových sadzieb výraznejší vplyv na vývoj reálneho HDP ako povedzme v Španielsku,“ uviedol v prejave na európskom bankovom kongrese vo Frankfurte Joachim Nagel, guvernér Deutsche Bundesbank. Inými slovami, nemeckú ekonomiku vysoké úroky dostanú skôr do recesie ako španielsku. Prípadné znižovanie sadzieb zas prinesie výraznejší hospodársky rast vláde v Berlíne ako Madride.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
