Energetický analytik: Zastropovanie cien plynu má svoje riziká

Ján Pišta, energetický analytik a konateľ spoločnosti JPX hovorí o súčasnej situácii a výzvach na trhu s energiami. Dotýka sa možnosti blackoutov aj dlhodobej ceny elektrickej energie a zemného plynu.

Európa má energetický problém. Bude dlhodobý?

Kým tú nebude lacný ruský plyn alebo dostatok LNG, tak ceny tak rýchlo neklesnú. V prípade úplnej stopky ruského plynu a dostatku LNG je perspektíva možno dva až tri roky, kým sa situácia zlepší.

Je šanca, že sa ceny elektriny a zemného plynu vrátia naspäť na pôvodnú úroveň?

K úrovni pri elektrine niekde okolo 50 až 60 eur, pri plyne okolo 20 eur, to nie. nevrátia sa tam aj kvôli tomu, že z klimatickej politiky neustúpime. Teraz ju možno na chvíľku dáme bokom, ale určite od nej neustúpime.

Rušia sa lacné uhoľné zdroje, je tu nemecký odchod od jadra, ku ktorému sa pridalo Švajčiarsko, Belgicko. Zase Francúzsko má značný problém s jadrovými reaktormi. Lacná elektrina bude ubúdať. To znamená, že energie budú drahšie.

Avšak zo soláru a z vetra je lacná energia, nie?

Je lacná vďaka tomu, že sa dotuje a znižuje to cenu v energetickom mixe. Lenže, aby sme ňou nahradili všetky odstavené zdroje, museli by sme inštalovať násobky toho, čo využívame. Potom by to ale prestalo byť zaujímavé a výnosné.

Zároveň potrebujeme vypínať elektrárne fungujúce na zemný plyn. Čím sa dá nahradiť, ak nechceme uhlie?

No práve. Núka sa tu jadro, ktoré má tiež svoje riziká. Sledujeme, čo sa deje v Záporožskej elektrárni, keď tam vznikol výpadok a museli nabehnúť krízové generátory, aby zabezpečili dostatok elektriny pre chladenie odstavených reaktorov.

Avšak, je to druh zdroja, ktorý je tu už desiatky rokov, incidenty sú výrazné, no nie je ich veľa. Myslím si, že to je stabilný vankúš, ktorý celej sieti dodá bezpečnosť, stabilitu, istotu dodávok a na tomto môžeme stavať.

Aké sú teda výhody a nevýhody jadra?

Nie je to pružný zdroj, s ktorým by sme mohli hýbať ako s uhoľným alebo paroplynovým. Myslím si, že niečo z uhoľných alebo plynových zdrojov si budeme musieť ponechať, kým nenájdeme niečo iné, čo by zabezpečilo odregulovanie fluktuácií vetra a slnka, ktoré sú pomerne výrazné. Jadro to nezabezpečí. Urobí len základ, napríklad pre veľké hlinikárne, oceliarne, ktoré potrebujú pomerne veľký a stabilný výkon. Ale zvyšok, ktorý potrebujeme, by mali robiť obnoviteľné zdroje, lenže tam je obmedzená výrobná kapacita. Pri určitej miere nasýtenosti trhu už nebude vôľa liať do toho veľa peňazí a nebude viditeľná ani návratnosť.

Z toho potom vychádza, že jadro bude slúžiť ako základ a plyn a uhlie asi budú stále vykrývať výpadky zelených elektrární?

Kým nenájdeme niečo iné. Nádej sa dáva do vodíkových elektrární. Je to oveľa lepšia alternatíva, ale je to ešte ďaleko, ďaleko mimo peňazí, aby sa to komerčne vyplácalo. Boli by potrebné oveľa vyššie dotácie, ako sú do obnoviteľných zdrojov. Je to budúcnosť. Možno o päťdesiat rokov už nebudeme mať zemný plyn, ale budeme mať v potrubiach vodík.

Cena elektriny spadla o polovicu od svojich maxím, čo je asi znamením toho, že situácia možno nebude až taká dramatická, ako sa javila ešte pred pár týždňami?

Ten vrchol pred pár týždňami, keď ceny prekročili tisíc eur, bol spôsobený fungovaním burzy. Výrobcovia mali otvorené pomerne veľké pozície na krátko, čo vyhnalo ceny hore. Vznikol tam výrazný dopyt, ktorý ešte viac vytlačil ceny. Takéto niečo by sa už nemalo opakovať. Na druhú stranu, cena okolo 500 eur na nemeckom budúcoročnom forwarde mi tiež príde ako vysoká úroveň.

Je zastropovanie cien, ktoré má tieto vysoké ceny riešiť, správny krok?

Určite áno. Všeobecne, keď sa pozriete do ekonómie a na to, ako funguje trh, tak akýkoľvek zásah veľmi správny nie je, ale teraz máme mimoriadnu situáciu. Sú to veci, ktoré neboli zavinené nikým z nás a musíme robiť mimoriadne kroky.

Hrozia v zime prídely elektrickej energie, výpadky, odstavovanie, blackouty?