Embargo na Putinove energie je blízko. Uhlie už padlo, prídu na rad ropa a plyn, EÚ rozhodla

Prísne sankcie, ktoré doteraz prijala Európska únia (EÚ) voči Rusku v rámci štyroch balíkov, vraj nie sú dostatočné. Treba ich opäť sprísniť a „zatlačiť“ tentokrát hlavne na energie. Preto EÚ navrhla piaty balík sankcií proti Rusku za vojnu proti Ukrajine, ktorý počíta so zákazom dovozu ruského uhlia.  

Piaty balík sankcií má pripraviť Rusko o štyri miliardy eur ročne. Uvedený krok má na rozdiel od embarga na dovoz ropy či plynu podporu takmer všetkých krajín spoločenstva, vrátane Nemecka. Otázka zostáva, do akej miery bude v praxi účinný.

Cieľom je znemožniť lodným a cestným dopravcom z Ruska využívať prístavy a cesty v EÚ či ďalej obmedziť export dôležitých produktov, z ktorých má ruský režim značné príjmy. Európska dvadsaťsedmička tiež zmrazí obchodovanie so štvoricou veľkých ruských bánk, na ktoré sa doteraz nevzťahovali únijné sankcie. Noviniek je však ešte viac. 

Prispôsobí sa Slovensko únii?

V otvorených návrhoch EÚ dominovalo aj embargo na plyn a ropu, ktoré nie sú ešte úplne uzatvorené. Slovensku by práve ich odpojenie či zastavenie dovozu spôsobilo výrazné ekonomické problémy v priemysle. Od ropy sme totiž závislí na sto percent, od plynu na 86 percent. O návrhu budú v stredu (6. apríla) rokovať zástupcovia členských krajín, a ak ho schvália, sankcie by mali začať platiť ešte v tomto týždni.  

O tejto možnosti vidieť aj z vyhlásení európskych politikov. Európska únia bude musieť voči Rusku „skôr či neskôr" zaviesť sankcie postihujúce ropu a zemný plyn. Uviedol to 6. apríla  predseda Európskej rady Charles Michel. TASR správu prevzala z agentúry AFP. 

Nie je jediný s týmto názorom. „Nebudú to naše posledné sankcie. Áno, zakázali sme uhlie, ale musíme sa pozrieť aj na ropu a na príjmy, ktoré má Rusko z fosílnych palív. To bude ďalší krok, ktorý musíme spolu urobiť," pridala názor Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie. 

Európskej únii sa napokon 6. apríla  nepodarilo dosiahnuť konsenzus na nových sankciách proti Rusku, ktoré navrhla Európska komisia (EK). Dôvodom sú podľa nemenovaných zdrojov technické otázky, medzi nimi napríklad aj možné dôsledky prípadného zákazu dovozu uhlia na existujúce zmluvy s Ruskou federáciou, uviedla agentúra Reuters. O možných alternatívach sa bude ešte ďalej rokovať. 

V pláne boli ďalšie reštrikcie

Predchádzajúce balíky sankcií podľa EÚ stále nepriniesli požadovaný efekt. Od systému SWIFT v spolupráci so západnými spojencami EÚ odstrihla veľké ruské banky, zakázala investície do ruskej energetiky či znemožnila ruským lietadlám využívať únijný vzdušný priestor. Na sankčnom zozname sa ocitlo viac ako 800 ruských činiteľov, oligarchov či manažérov.

Je predpoklad, že slovenská vláda pod vedením Eduarda Hegera sankcie na uhlie podporí.  Slovensko sa zaobíde aj bez uhlia dovážaného z Ruska, a preto ho zákaz dovozu tohto energetického nosiča neohrozí, povedal 6. apríla po rokovaní vlády minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Sankcia, ktorá má odstaviť Rusko od peňazí EÚ, však podľa Sulíka ešte viac zvýši ceny plynu.

„Vieme s tým žiť. Odstavujeme naše uhoľné elektrárne a navyše tá, ktorá beží v Novákoch, ide na slovenské uhlie," povedal minister. Elektráreň Vojany, ktorá čierne uhlie z dovozu spaľovala, je už dlhší čas utlmená. Minister dodal, že uhlie dovážajú aj železiarne U. S. Steel Košice, no tie majú v súčasnosti dostatočnú zásobu uhlia a vedia si nájsť aj alternatívnych dodávateľov.

Iné by to bolo zrejme v prípade ropy či plynu. „Niektoré krajiny EÚ sú už na úplné a trvalé odpojenie od ruského plynu pripravené. Slovensko medzi nimi nie je, uviedol cez víkend premiér na svojej sociálnej sieti.  Otvorene však tento návrh v Únii nepresadzuje natoľko, ako to požadujú napríklad zástupcovia priemyslu či firiem. 

V ďalšom statuse premiér dodal, že Slovensko bude pri nákupe plynu z Ruska postupovať jednotne s členskými štátmi EÚ. „Práve na našu žiadosť sa začala koordinácia prístupu EÚ k platbám za dovoz plynu z Ruska. Aj v tejto situácii je jednota kľúčová a trváme na rešpektovaní zmluvných podmienok a platbách v eurách,“ dodal E. Heger.

Podnikateľom i bežným ľuďom ale v tejto otázke chýba jasné a otvorené stanovisko, ako je krajina pripravená na rôzne možné scenáre v tejto oblasti, faktické odpovede bez emócií však od vlády nedostávajú.  

Sankcie nesmú viac bolieť Slovákov

Ako vníma sprísnenie európskych sankcií minister hospodárstva Richard Sulík? „Treba postupovať spoločne s EÚ. Zrejme sa priestor, kde sa dá ešte pritvrdiť voči Rusku vždy nájde, len netreba zavádzať také sankcie, ktoré nám poškodia viac ako Putinovi. To predsa nemá žiadny zmysel. Robme sankcie, ktoré mu poškodia, ale nie také, kde budeme trpieť najmä my,“ uviedol R. Sulík pre televíziu TA3.

Iné by to bolo v prípade možného embarga EÚ na plyn či ropu z Ruska. Hoci slovenský premiér vyzýva na jednotný únijný postup, priemyselné zväzy a zamestnávatelia už radšej vopred bijú na poplach. Spôsobilo by to totiž katastrofálne následky pre celú ekonomiku a vnútorný trh. Podobný postoj zaujímajú aj niektoré ďalšie štáty, nie sú v tomto smere úplne jednotné.

Rovnako pragmaticky to vníma aj R. Sulík. „Nepomôžeme Ukrajine tým, keď budeme likvidovať slovenský priemysel. Preto by okamžité odpojenie od plynu na Slovensku spôsobilo masívne škody. Pomoc Ukrajine si nebudeme môcť dovoliť, keď budú krachovať slovenské podniky jeden za druhým,“ dodal minister hospodárstva. 

Európa je v názoroch rozdelená

Na úplné embargo na dovoz ruskej ropy, plynu a uhlia do EÚ či odpojenie všetkých ruských bánk od bankového systému SWIFT dnes vyzvalo európske vlády viac ako 200 europoslancov. Na Twitteri to oznámil niekdajší belgický premiér a iniciátor výzvy, europoslanec Guy Verhofstadt. Členovia Európskeho parlamentu vo výzve okrem iného požadovali okamžité zvolanie zasadnutia Európskej rady.

Brusel tvrdí, že na stole boli všetky možnosti sankcií, a to aj energetické sankcie,  predovšetkým embargo na dovoz ruskej ropy. V otázke embarga na ruské fosílne palivá sú však členské štáty rozdelené. Niektoré z nich, vrátane Talianska či Belgicka, už avizovali, že energetické sankcie voči Rusku blokovať nebudú. 

Taliansko je dokonca pripravené na rozsiahle sankcie proti ruskému energetickému sektoru, uviedol taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio. „Nebudeme vetovať sankcie zacielené na ruský plyn," vyhlásil s tým, že ekonomické záujmy nesmú mať prioritu. Aj slovinský minister financií Andrej Šircelj dúfa, že súčasťou ďalšieho balíka sankcií budú aj opatrenia zacielené na ruskú ropu a plyn. „Slovinsko tieto opatrenia podporuje a myslím si, že sú veľmi dôležité,“ hovorí.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že je potrebné uvaliť na Rusko ďalšie sankcie po tom, keď Ukrajina obvinila ruské jednotky zo zabíjania civilistov v ukrajinskom meste Buča. Nové sankcie by sa podľa neho mali zamerať najmä na ruský ropný a uhoľný priemysel a EÚ by mohla zaviesť ďalšie sankcie i proti ruským jednotlivcom.

Podobný postup preferuje aj Spojené kráľovstvo. Na Rusko musia byť uvalené tie najtvrdšie možné sankcie, konštatovala vo Varšave  britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová po rokovaní s ukrajinským kolegom Dmytrom Kulebom.

Nemecko a Rakúsko sú proti

Nemecký minister financií Christian Lindner aj napriek tomu však stále vylučuje okamžité embargo na ruský plyn. Podľa neho EÚ musí prijať tvrdé sankcie, ale ruský plyn nedokáže v krátkodobom horizonte nahradiť. „Poškodili by sme viac samých seba ako ich," uviedol na záver včerajšieho stretnutia euroskupiny. Vyslovil sa za čo najrýchlejšie ukončenie prakticky všetkých ekonomických vzťahov s Ruskom.

Nemecko rozširuje sankcie voči ruským manažérom a politikom aj ruským technickým tovarom a finančným tokom, no zatiaľ samo nezablokovalo dovoz ropy, plynu a uhlia, pričom argumentuje, že by to uškodilo jeho ekonomike viac ako Kremľu. Aj nemecká banková logistická skupina varovala, že ekonomika krajiny sa prepadne do hlbokej recesie, ak dôjde k zastaveniu dovozu alebo dodávok plynu a ropy.

Podobný postoj zaujíma aj Rakúsko. „Sankcie majú zmysel, keď zasahujú tých, ktorých zasiahnuť majú a neoslabujú tých, ktorí uplatňujú sankcie," vyhlásil rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer.

Šesť pilierov piateho balíka sankcií proti Rusku:

• Zákaz dovozu uhlia z Ruska v hodnote štyroch miliárd eur ročne, čo obmedzí ďalší dôležitý zdroj príjmov pre Rusko.
• Nové sankcie sa ďalej týkajú úplného zákazu transakcií so štyrmi kľúčovými ruskými bankami, vrátane VTB, druhej najväčšej ruskej banky. Tieto štyri banky predstavujú 23 percent trhového podielu v ruskom bankovom sektore.
• Zákaz vstupu lodí a plavidiel prevádzkovaných Ruskom do prístavov EÚ. Výnimky sa budú týkať agropotravinárskych produktov, humanitárnej pomoci a dodávok v oblasti energetiky.
• Ďalšie cielené zákazy vývozu tovarov do Ruska v hodnote desať miliárd eur v oblastiach, v ktorých je zraniteľné. Týka sa to napríklad kvantových počítačov, pokročilých polovodičov  aj niektorých strojov a dopravných zariadení. 
• Špecifické nové zákazy dovozu v hodnote päť a pol miliardy eur s cieľom znížiť tok peňazí do Ruska. Ide o rôzne produkty - od dreva po cement, od morských plodov po likéry, čím EÚ zároveň uzatvára medzery medzi Ruskom a Bieloruskom, cez ktoré sa ruské tovary dostávali do Európy.
• Cielené reštriktívne opatrenia, napríklad  všeobecný zákaz účasti ruských spoločností na verejnom obstarávaní v členských štátoch EÚ alebo vylúčenie finančnej podpory, európskej alebo národnej, ruským verejným orgánom. Cieľom je dosiahnuť, aby peniaze z európskych daní nešli do Ruska, a to v akejkoľvek podobe alebo forme.

Prameň: ČTK, TASR

Ďalšie dôležité články