Elektromobilita môže znovu rozbehnúť baníctvo na Slovensku

Je to paradox. Prechod na elektromobilitu má za cieľ znížiť emisie oxidu uhličitého a spomaliť globálne otepľovanie. Znížením spotreby ropy sa zníži aj závislosť na jej dovoze. Lenže elektromobily potrebujú veľké batérie. Na ich výrobu pre Teslu S či Porsche Taycan je potrebých viac kovov ako na výrobu spaľovacieho motora pre Mazdu 6 či Škodu Octavia.

Nie sú to hocijaké kovy. Sú to vzácne kovy, ktoré sa ťažia len na niektorých miestach na svete. Ešte to nie sú drahé kovy, ako sú striebro, zlato či platina. Aby ste si kúpili kilogram striebra, potrebovali by ste 780 eur, na platinu 32 520 eur a na zlato 62 900 eur.

Na kobalt, nikel a lítium, čo sú kľúčové zložky pre výrobu batérií, vám stačia desiatky eur. Zatiaľ. Od začiatku roka však vzrástla cena niklu o 25 percent, kobaltu o 134 percent a lítia o 428 percent. Pre porovnanie– cena zlata sa nezmenila, platina klesla o 8 percent a striebro o viac ako 10 percent.

Bitka o nikel, lítium a kobalt sa ešte len začína

Konzultačná spoločnosť Rystad Energy odhaduje, že kvôli dopytu od výrobcov batérií do elektromobilov vzrastie dopyt po lítiu 20-násobne už počas najbližšej dekády. Lítio-ionové batérie sú aktuálne obľúbené pre rýchle nabíjanie, dlhšiu životnosť a vyššiu kapacitu. A sú ľahšie. Nachádzajú sa v smartfónoch ale aj v elektromobiloch.

Kým smartfóny sú už masovo rozšírené po celej planéte, elektromobily to ešte len čaká. Netreba pripomínať, že vo vozidle je batéria o niečo väčšia ako v telefóne. Práve z tohto dôvodu sa očakáva astronomický rast dopytu po vzácnych kovoch. Konkrétne na výrobu batérií je potrebný ešte aj kobalt, nikel, meď či hliník.

Nejde však len o batérie, ide aj o solárne panely, veterné turbíny, nabíjacie stanice či elektrické rozvody v krajine. Doteraz na čerpacie stanice vozili palivá cisterny. Potom tam bude potrebné priviesť dostatočné množstvo elektrickej energie.

Európa hľadá zdroje doma, chce znížiť závislosť od dovozu

Pri takomto obrovskom náraste dopytu by bolo veľmi riskantné spoliehať sa len na dovoz. Hlavne, ak je produkcia vo svete silne koncentrovaná. Skúsenosť s horčíkom, ktorý takmer výlučne ťaží Čína, je pre výrobcov automobilov tvrdá lekcia.

Lenže podobná situácia je aj pri vzácnych kovoch. Podľa údajov Európskej komisie až 83 percent celosvetovej produkcie lítia produkuje Čile spolu s Čínou a 66 percent kobaltu produkuje Konžská demokratická republika spolu s Čínou. Stačí štrajk v bani alebo prírodná katastrofa a produkcia sa môže zastaviť aj na niekoľko mesiacov. Prípadne stačí, že nebude dosť elektrickej energie potrebnej pri ťažbe, ako sa to deje aktuálne v Číne.

Brusel na znížení závislosti od dovozu surovín, ktoré budeme v budúcnosti potrebovať, pracuje už nejaký čas. Prvým významným zdrojom je recyklácia. Viac ako 50 percent železa, zinku alebo platiny sa recykluje, čo pokrýva štvrtinu spotreby EÚ.

V prípade kobaltu pokrýva recyklácia 22 percent spotreby, u ostatných spomínaných vzácnych kovov je však situácia horšia. A dopyt má rásť. Alternatívou je teda ťažba.

Komisia v roku 2011 zverejnila zoznam surovín kritických pre EÚ. Sú to tie, ktoré sú hospodársky významné a kde existuje riziko ohrozenia dodávok. Aktualizuje sa každé tri roky a naposledy sa tak stalo minulý rok.

Slovenské bane sa otvárajú po viac ako 100 rokoch