Ekonomický dôvod na predčasné voľby. Slovensko čaká konsolidácia za 3,1 miliardy eur

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že vláda pravdepodobne nedokáže splniť tohtoročný cieľ deficitu na úrovni 4,7 percenta HDP. Očakáva sa jeho nárast na 4,9 percenta HDP, čo predstavuje zvýšenie zvýšeniu o 150 miliónov eur na celkových 6,6 miliardy eur. Súčasná vláda tak čelí dileme – pokračovať v konsolidácii s rizikom straty podpory voličov, alebo vyvolať predčasné voľby, ktoré môžu zmeniť rozloženie politických síl. Ide o riskantnú hru, ale prípadný presun do opozície môže nakoniec priniesť viac než krátkodobé zotrvanie pri moci sprevádzané neustálym zvyšovaním daní a škrtaním výdavkov.

Obrovský výpadok daní

Ekonomická situácia krajiny sa zhoršuje. Slovenská ekonomika spomaľuje – odhady na rok 2025 počítajú s rastom 1,8 percenta HDP, čo je o dve desatiny percentuálneho bodu menej, ako sa očakávalo ešte v októbri 2024. Tento vývoj môže znamenať výpadky na daňových príjmoch až vo výške 921 miliónov eur. Navyše, situáciu môže skomplikovať možnosť uvalenia amerických ciel na európske výrobky, čo by negatívne zasiahlo slovenský automobilový priemysel, kľúčový exportný sektor krajiny.

RRZ upozorňuje, že aj v prípade očakávaného rastu nebude konsolidácia jednoduchá. Rastúce výdavky na zdravotníctvo, ktoré len tento rok stúpnu o 300 miliónov eur, a dotácie na energie v objeme 372 miliónov eur zaťažujú štátny rozpočet. Efektívnejšie riešenie v podobe adresnej pomoci by mohlo ušetriť až 272 miliónov eur, avšak nedostatky v informačných systémoch bránia identifikácii energeticky chudobných domácností, čo znamená, že podpora je plošná a neefektívna.

Tvrdá konsolidácia

Slovensko musí smerovať k zníženiu deficitu verejných financií na tri percentá HDP. V opačnom prípade si investori budú pýtať výrazne vyššie úroky za požičiavanie peňazí. Ignorovanie návratu k zodpovednému hospodáreniu môže krajinu v priebehu niekoľkých rokov dostať do bankrotu. Dlh Slovenska by mal tento rok dosiahnuť 60,6 percenta HDP. Bez ďalšej konsolidácie sa očakáva jeho nárast na 65,4 percenta HDP do roku 2027. Toto výrazne presahuje maastrichtskú hranicu 60 percent HDP, ktorá je pre malé a otvorené ekonomiky, akou je Slovensko, kľúčová.