Koncom roka 2015 oznámil automobilový koncern Jaguar Land Rover postavenie nového závodu na Slovensku. V tom čase nikoho nenapadlo, že sa tak stane práve v roku prinášajúcom zásadný ekonomický zlom v podobe konca dobiehania bohatého západu. Britská automobilka totiž výrazne prispela k dosiahnutiu rekordne nízkej nezamestnanosti a v regióne tiež zvýšila tlak na rast platov.
Lenže za posledných päť rokov bol Jaguar Land Rover jedinou veľkou zahraničnou investíciou priamo na Slovensku. Domácimi firmami produkovaný hospodársky rast preto už nestačil na dobiehanie západu a krajina začala stagnovať.
„Slovensko viditeľne spomalilo tempo konvergencie k najvyspelejším krajinám Európskej únie,“ uvádza sa v analýze Ako vybudovať úspešné a moderné Slovensko. V nej ministerstvo financií upozorňuje, že v roku 2015 slovenský hrubý domáci produkt (HDP) po prepočítaní na osobu dosiahol 78,3 percenta priemeru Európskej únie. Tento ukazovateľ sa do roku 2017 prepadol na 72,2 percenta a v roku 2019 dosiahol úroveň 73,6 percenta.
Pre porovnanie, susedná Česká republika bola v roku 2015 na úrovni 88,7 percenta a do roku 2019 stúpla na 93,2 percenta. Slovensko sa ako prvá postkomunistická krajina zaseklo v pasci stredného príjmu, keď relatívne drahá pracovná sila nie je vhodná pre postavenie fabrík zameraných na jednoduchú manuálnu výrobu. Zároveň pre nedostatok odborníkov sa nedarí naštartovať vysoký hospodársky rast postavený na výskume a inováciách.
Len zníženie daní nebude stačiť
Pred šestnástimi rokmi sa krajina pod Tatrami stala ekonomickým tigrom Európy. Prispelo k tomu viacero reforiem, ktorých vlajkovou loďou bola rovná daň. Aj dnes politici opäť diskutujú o možnostiach zmien daňovo-odvodového zaťaženia. „Hospodárskemu rastu preukázateľne viac škodia priame dane (na firemné zisky a príjmy z práce) ako dane nepriame (DPH, spotrebné), majetkové alebo environmentálne. Zmena slovenského daňového mixu týmto smerom by tak ekonomike určite pomohla,“ povedal pre TREND analytik VÚB banky Michal Lehuta.
Napríklad susedné Maďarsko má firemnú daň vo výške 9 percent. Takúto podporu firiem si naši južní susedia môžu dovoliť vďaka najvyššej sadzbe dane z pridanej hodnoty (DPH) v celej Európskej únií. Až na pár výnimiek si štát z väčšiny predaných výrobkov zoberie daň vo výške 27 percent. V slovenskej ekonomike sú takmer všetky tovary zaťažené 20-percentnou DPH a súčasná vláda to neplánuje zmeniť. „Akékoľvek zvýšenie dane z pridanej hodnoty prinesie zdražovanie a to je medzi ľuďmi vždy krajne nepopulárne,“ povedal pre TREND bývalý minister financií Ivan Mikloš.
V predstavenom „menu reforiem“ ministerstvo financií deklarovalo snahu o zvýšenie majetkových a environmentálnych daní. „Aj pri nich musí vláda počítať s odporom ľudí a preto je veľmi dôležité vždy trpezlivo vysvetľovať prínosy reforiem. Zároveň platí, že len samotná zmena sadzieb nebude stačiť na naštartovanie vysokého a dlho trvajúceho ekonomického rastu,“ dodal I. Mikloš.
Rovná daň totiž nepriniesla len zjednotenie sadzieb daní z príjmu na úrovni 19 percent. V roku 2004 prispela aj k odstráneniu rôznych výnimiek a deformácií systému. Výsledkom bola väčšia ochota firiem investovať a ľudí pracovať.
Radšej nižšie odvody ako dane
Trendom oslovení analytici sa zhodujú v tom, že v dnešnej situácií na naštartovanie ekonomického rastu nestačí len znížiť daňové sadzby. Podstatné sú totiž aj mimodaňové aspekty podnikateľského prostredia, ako napríklad spravodlivé a rýchle vynucovanie práva či rozumná regulácia podnikateľského prostredia. „Dôležité je, aby sa tu všeobecne oplatilo podnikať a aby tu boli vzdelaní a ambiciózni ľudia, ktorí budú miestnu ekonomiku posúvať dopredu prostredníctvom kvalitných inovácií,“ dodal M. Lehuta.
Štátny rozpočet zároveň nedokáže vykryť zníženie firemných daní na maďarskú úroveň. Razantný pokles totiž spôsobí obrovské výpadky z príjmov, ktoré nebude ľahké nahradiť. Aj Budapešť sa k sadzbe vo výške 9 percent dostala postupným znižovaním a v priebehu rokov profitovala z toho, že nízka firemná daň prilákala nové investície.
„Na Slovensku je dnes efektívnejšie znížiť odvody. Tie priamo zaťažujú príjmy z práce, a teda spomaľujú ekonomickú aktivitu,“ priblížil pre TREND Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Podľa neho odvody majú výrazne klesnúť hlavne v prípade ľudí s nižšími príjmami.
