Ekonomická devastácia poráža stimuly vlád a centrálnych bánk

Let japonských aerolínii číslo 123 sa stal jednou z najväčších tragédií v histórii letectva. V auguste 1985 vzlietol Boeing 747 z tokijského letiska a smeroval do Osaky. Už po 12 minútach lietadlom otriasla rana, keď praskla tlaková priehradka oddeľujúca kabínu od batožinového priestoru.

Podtlak vo výške sedem kilometrov vytvoril úlomky, ktoré nenávratne poškodili hydraulický systém a vertikálny stabilizátor. Lietadlo s vyše päťsto cestujúcimi na palube ostalo neovládateľné. Miesto toho, aby sa okamžite zrútilo, letelo ďalších 32 minút, kým nenabúralo do pohoria. Nebyť fyzickej prekážky, letelo by pravdepodobne ešte dlho.

Dôvodom je fugoidový cyklus. Keď lietadlo začne strácať výšku, nakloní nos smerom k zemi, čím zvýši svoju rýchlosť. A s vyššou rýchlosťou čoskoro získa vztlak a opäť zamieri nahor. Takýmto cyklickým spôsobom môže lietať hodiny. Fugoidový cyklus je ukážkou slučky negatívnej spätnej väzby, ktorá je prítomná všade v prírode – vrátane ekonomiky a finančných trhov.

Ekonomický chaos

Svet v súčasnosti zažíva v dôsledku koronakrízy nevídaný ekonomický a finančný chaos. Úspešnosť odhadu budúceho vývoja je nízka a jedinou istotou sa stal cyklický pohyb ekonomických premenných. Tie najlepšie odráža akciový trh, ktorý v prvej reakcii na koronavírus počas marca panicky padal, zatiaľ čo v súčasnosti euforicky rastie. Jeho rast pripomína eufóriu preživšieho z pádu lietadla, ktorý sa teší z toho, že žije, neuvedomujúc si traumu z nehody. Následky však budú dlhodobé. Existuje vysoká pravdepodobnosť, že dno ekonomického prepadu je za nami. Z májového minima sa ekonomika teraz odráža nahor. Nos lietadla opäť mieri k oblakom. Ako vysoko však poletí, je otázka, na ktorú sa snažia odpovedať mnohí ekonómovia, politici a investori. Ak by bolo lietadlo plne funkčné a jeho nádrž plná, je šanca, že sa dostane na bežnú letovú výšku. Ak je však pokazené, a ako v prípade letu číslo 123 úplne bez kontroly, vyhliadky do budúcna nie sú ružové.