Ekonóm Kovanda: Dlhy a dotovanie slabších krajín sú vizitkou nedokončeného projektu eurozóny

Klub s druhou najsilnejšou rezervnou menou by sa mohol rozrásť o ďalšieho člena. Česko sa však od spoločnej európskej meny dlhodobo dištancuje. „V mnohých ohľadoch je však na prijatie eura pripravené lepšie ako mnoho iných krajín, kde už eurom platia,“ konštatuje hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.

Prečo česká vláda na čele s premiérom Petrom Fialom tak nástojčivo odmieta spoločnú európsku menu?

Pretože pomer síl plynie z Občianskej demokratickej strany (ODS). Ide o stranu, ktorá dlhodobo oponuje prijatiu eura, pretože si myslí, že tým Česko prichádza o jeden zo znakov svojej suverenity. Je to postoj, ktorý trvá ešte od čias, keď strane predsedal Václav Klaus, známy svojím veľmi silným euroskeptickým postojom.

A aj napriek tomu, že nie všetci stranícki príslušníci ODS si myslia, že by sa euro prijať nemalo, negatívny prístup prevláda. Pod vplyvom premiéra z ODS teda vláda kroky na prijatie eura robiť nebude. Napriek tomu sa však vo vládnych stranách nájde veľa ľudí, ktorí by už dnes radi urobili kroky smerom k vstupu do eurozóny.

Keby v roku 2030, ako to prezentovala predsedníčka strany TOP 09 Markéta Pekarová Adamová, došlo k prijatiu eura, akým novým skutočnostiam by krajina čelila?

Okrem toho, že by sme sa stali krajinou eurozóny, padlo by aj kurzové riziko, ktoré predstavuje pre firmy problémy. Podstatná položka ich nákladov by zanikla. Česko by zároveň stratilo svoju nezávislú menovú politiku. V niektorých prípadoch by sa firmám uškodilo. Krajina by zároveň stratila možnosť stimulovať svoju monetárnu ekonomiku v čase ekonomickej recesie alebo v čase, keď hrozí deflácia, ako sa to stalo v rokoch 2013 až 2017. Vtedy Česká národná banka intervenovala za slabšiu korunu, čím napomáhala českým exportérom.