ECB sa obáva o prírodu a ekonomiku, výprask však dostane od inflácie

Na konci júna ECB usporiadala v Portugalsku výročnú konferenciu, na ktorej hostila aj centrálnych bankárov zo Spojeného kráľovstva a USA. Toto podujatie poslúžilo ako vynikajúca ilustrácia toho, ako rozdielne sa kormidelníci menovej politiky pozerajú na ten istý problém.

V USA, eurozóne aj v Spojenom kráľovstve sa inflácia dostala do pásma osem až deväťpercentného medziročného rastu.

Guvernér Bank of England a šéf amerického Federálneho rezervného systému (Fed) majú podobnú rétoriku. Sú pripravení dostať infláciu pod kontrolu, majú možnosť ešte viac zrýchliť sprísňovane menovej politiky a sú si vedomí, že to nebude nič príjemné. Ekonomika možno pôjde do recesie, ale je to skrátka cena za to, čo je nutné urobiť.

ECB: Nakupujeme dosť zelených dlhopisov?

Slová hostiteľky konferencie v tom istom čase vyznievajú ako z iného sveta. Spojené kráľovstvo a USA začali cyklus zvyšovania sadzieb už na začiatku roka 2022, eurozóna sa na tento krok však ešte len chystá v júli.

Neexistuje garancia, že tento proces bude bezbolestný, no ešte horšie by bolo zlyhať v boji proti inflácii a umožniť jej, aby zostala prítomná po dlhšiu dobu.

ECB má zďaleka najnižšie úrokové sadzby, aj po zvyšovaní budú stále pod nulou, a to by sa malo zmeniť až v septembri. Napriek tomu sa nechystá nijaké dobiehanie a ešte stále nie je isté, či sa ECB odváži zvýšiť sadzby o viac ako 25 bázických bodov (Fed zvyšuje už trojnásobným tempom).

Viacerí investori očakávali, že po zrýchlení inflácie v eurozóne pristúpi ECB k tvrdším krokom, no nemohli sa viac sklamať. ECB naďalej opakuje, že sadzby treba dvíhať postupne, lebo ekonomika je slabá, preto sa venuje hlavne krehkým a zadlženým regiónom na juhu Európy, ktorými sú Taliansko či Španielsko.

Postupovať obozretne je vhodné vzhľadom na vysokú neistotu.

ECB plánuje nakupovať ich dlhopisy, aby zabránila fragmentácii, teda veľkým rozdielom vo výnosoch dlhopisov v jednotlivých krajinách eurozóny. Inak povedané, do dlhov zapadnutý juh eurozóny by nemusel prežiť koniec stimulov, tak dostane podporu.

ECB tak zjavne nevie, kam skôr skočiť, či zachraňovať ekonomiku, či cenovú stabilitu. Zachraňovanie ekonomiky by v čase inflácie rozhodne nemalo byť prioritou centrálnej banky, to si už dávno uvedomili vo Washingtone aj v Londýne.

Samozrejme, dáva to zmysel, keď sa ECB snaží, aby v rámci eurozóny existovali aspoň približne rovnaké úverové podmienky na severe aj juhu, preto sa dá chápať starosť Frankfurtu o fragmentáciu v eurozóne.

Čo sa však chápe veľmi ťažko, je zameranie sa ECB ešte aj na ďalší problém, ktorý s jej mandátom nemá nič spoločné. Zatiaľ čo v USA a Spojenom kráľovstve sa zvyšovali sadzby, Frankfurt práve uvažoval, ako do rozhodovania o menovej politike dostať viac environmentálneho kontextu.

Inak povedané, keď nakupuje dlhopisy, mali by byť čo najviac zelené. Za toto bola ECB silne kritizovaná europarlamentom, hlavne Európskou ľudovou stranou.

Primárnym mandátom ECB je zabezpečiť cenovú stabilitu, a to sa jej momentálne veľmi nedarí. Takže čokoľvek iné, a to vrátane zeleného myslenia, je jednoducho len rozptyľovanie a zanedbávanie hlavného cieľa centrálnej banky.

ECB sa na jar 2022 chválila, že jej zelená akčná stratégia ide podľa plánu. Škoda, že to isté sa nedá povedať o inflácii.