Dve z piatich nových osobných áut sa kupujú prostredníctvom lízingu

Slovenský lízingový trh zažíva dobré časy. Minulý rok priniesol historicky najvyšší nárast financovania. Konkrétne prišlo k poskytnutiu finančných zdrojov za takmer 3,4 miliardy eur. To predstavuje medziročný nárast o sedemnásť percent. Vyjadrené v peniazoch ide o približne päťsto miliónov eur. „Celková hodnota objemu financovania narástla na 5,5 miliardy eur nesplatenej istiny financovaného portfólia. Ak porovnáme predkrízový rok 2008, prekonali sme ho o 22 percent a rok 2009 dokonca až o 122 percent,“ hovorí Richard Hollý, generálny tajomník Asociácie leasingových spoločností SR. Ide o údaje od členov asociácie. Vo zverejnených dátach preto nie sú čísla za spoločnosti Volkswagen Financial Services a Scania Finance.

Pomohla inflácia

Lízingové spoločnosti minulý rok uzatvorili viac ako 85-tisíc nových zmlúv. Oproti predchádzajúcemu roku prišlo k nárastu o osem percent. „Z aktuálnych výsledkov lízingového trhu vidno, že nárast hodnoty financovaných predmetov bol v roku 2023 opätovne a ešte výrazne vyšší ako nárast počtu nových zmlúv. Táto disproporcia sa vyskytla vo všetkých komoditách. Dôvodom je pokračujúci infláciou podporovaný výrazný nárast cien predmetov financovania,“ približuje Richard Daubner, predseda predstavenstva Asociácie leasingových spoločností SR a zároveň generálny riaditeľ ČSOB Leasing. Spoločnosti pôsobiace v tomto finančnom sektore najviac podporujú nákup osobných a úžitkových motorových vozidiel.

„Až šesťdesiat percent financovania tvoria osobné autá, zhruba dvadsať percent nákladné autá a zvyšok tvoria stroje a zariadenia. Preto vnímame ako výzvy všetky témy spojené s mobilitou a zmenami v ekologizácii dopravy,“ dodáva R. Daubner. Asociácia v tomto segmente eviduje za minulý rok uzatvorenie zmlúv za dve miliardy eur. Dva z piatich nových osobných automobilov sú kúpené prostredníctvom leasingu. Pri nákladných vozidlách sú to až dve z troch. Ide najmä o kamióny a autobusy. Pri kamiónoch majú firmy stále veľký záujem aj o kúpu ojazdených vozidiel prostredníctvom lízingu. Práve zdražovanie dopravných prostriedkov zvýšilo objem financií poskytnutých prostredníctvom lízingu. Ceny tlačí smerom hore najmä nástup elektromobilov, nových technológií a čoraz prísnejšie normy Európskej únie.

Zmeny v spätnom lízingu

S príchodom nového roku sa na lízingovom trhu udiala jedna zaujímavá zmena. Spätný lízingu je oslobodený od platby dane z pridanej hodnoty. Táto forma financovania umožňuje podnikateľovi získať finančné prostriedky predajom vozidiel alebo strojov lízingovej spoločnosti. Následne sa mu tie isté stroje prenajmú formou finančného lízingu. Tento model umožňuje v časoch rastúcich objednávok rýchlo získať finančné zdroje na rozšírenie výroby. „Keďže v rámci Európskej únie, ktorá je jednotným colným územím, platia jednotné pravidlá pre DPH, majú priamy dopad na režim DPH i rozsudky Európskeho súdneho dvora (ESD). V jednom takomto prípade ESD rozhodol, že nakoľko v prípade spätného lízingu nedochádza k dodaniu tovaru, keďže neprechádza právo nakladať s tovarom ako vlastník, považuje sa takáto transakcia za finančnú službu a táto je podľa zákona oslobodená od DPH,“ vysvetľuje R. Hollý. Zmena v praxi znamená, že sa pri fakturácii neuvádza DPH. Podľa asociácie je vďaka tomu jednoduchšie vystavovanie účtovných dokladov.

Problémy poľnohospodárov

Rozvoj malých a stredných podnikov stojí z veľkej časti na lízingu. Podnikatelia totiž práve takouto formou financujú približne 40 percent nových investícií. S príchodom nového roka sa nečakané ťažkosti objavili v slovenskom poľnohospodárstve. „Lízingové spoločnosti vo výraznej miere financujú aj podnikateľov a firmy podnikajúce v agrosektore, aktuálna situácia ohľadom meškajúcich platieb zo strany Slovenskej platobnej agentúry preto spôsobila nárast požiadaviek zo strany klientov na reštrukturalizáciu splátkových kalendárov,“ hovorí Zuzana Mišovičová Hámorošová, produktová manažérka Tatra Leasingu. Poľnohospodárstvo je špecifický biznis. V ňom pôsobiace podniky majú príjmy z priamych platieb, predaja úrody a chovu dobytka. Práve s prvým bodom je v súčasnosti najväčší problém. Slovensko nezvládlo prechod na satelitný monitorovací systém. Prostredníctvom neho úradníci kontrolujú, či farmári dodržiavajú dohodnuté pravidlá, a následne vyplatia peniaze.

Každý poľnohospodár má automatický nárok na základnú platbu. Tá je vo výške 101 eur na každý hektár pôdy. Ďalšie peniaze sa vyplácajú za rozdelenie pôdy biopásmi. V závislosti od stupňa ochrany obhospodarovaného územia sa dotácia pohybuje od 60 do 100 eur. Na každý hektár pôdy sa vypláca aj dotácia vo výške 80 eur, ktorá je obmedzená na prvých sto hektárov. Na ďalších päťdesiat hektárov je dotácia 40 eur. Mladí farmári do veku štyridsať rokov automaticky dostanú na každý hektár pôdy aj ďalších 100 eur. Ďalšie dotácie podporujú pestovanie špeciálnych plodín alebo chov ohrozených druhov dobytka.

Menší farmár dostane každý rok po splnení podmienok desaťtisíce eur. Pri väčších družstvách sa môžu sumy vyšplhať na státisíce až milióny. Meškanie automaticky vyplácaných platieb spôsobuje obrovské problémy najmä malým poľnohospodárom. Práve oni majú značnú časť techniky nakúpenú prostredníctvom lízingu. Zároveň nemajú dosť zdrojov na preklenutie obdobia omeškaných platieb.