Druhý pilier môže prísť o miliardové výnosy. V hre je zavedenie garancií v indexových fondoch

Druhý pilier čelí ďalšiemu zlému nápadu. Tentoraz z dielne politickej strany Hlas-Sociálna demokracia. Nebezpečný návrh spočíva v rozšírení garancií na všetky dôchodkové fondy. Po prípadnom presadení tejto zmeny budú musieť vzniknuté straty ľuďom zaplatiť dôchodkové správcovské spoločností. V súčasnosti tak musia urobiť len v prípade garantovaných fondov. Aj to až v čase, keď sporiteľ odchádza do dôchodku a prípadné výkyvy v priebehu rokov nikomu nevadia.

V budúcnosti môže byť všetko inak. „Úplne by nám malo stačiť, aby sme zaviedli povinnosť DSSiek garantovať výšku vkladov plus nejaký primeraný výnos na 5-ročnej báze v každom z fondov (čiže aj v akciovom a indexovom). Isteže, je to krátky investičný horizont, preto by si prípadné krátkodobé straty mohli vykryť v ziskovom období, ale vklady by nesmeli stratiť hodnotu ani v ňom,“ navrhuje na svojom blogu štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš. Dôchodkové správcovské spoločnosti na takto nastavenú reguláciu zareagujú nákupom dlhopisov. Štát tým nezmyselne zničí dlhodobo najziskovejšie indexové fondy.

Garancie sa pravidelne objavujú v druhom pilieri za vlád Smeru. Ich výsledkom je vždy zníženie výkonnosti druhého piliera. Naposledy obrovské straty vznikli po vypuknutí finančnej krízy. Ľavicoví politici v snahe ochrániť peniaze ľudí zaviedli povinné garancie v dlhopisových fondoch. Zároveň do nich presunuli sporiteľov z akciových a indexových fondov. Ľudia síce tento presun mohli odmietnuť a vrátiť sa do lepšie zarábajúcich fondov, ale väčšina tak nespravila.

Značné škody spôsobilo zlé načasovanie presunu. Prišlo k nemu až po skončení problémov vyvolaných finančnou krízou. Ľudia sa v garantovaných fondoch ocitli v časoch bezprecedentného kvantitatívneho uvoľňovania zo strany Európskej centrálnej banky (ECB) a americkej centrálnej banky Fed. Prišli tak o šancu výrazne zarobiť na niekoľko rokov trvajúcom raste akcií. Nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pred pár rokmi vypočítala výšku spôsobenej škody na niekoľko miliárd eur. O ešte viac peňazí pripravia v budúcnosti sporiteľov garancie v zmiešaných, akciových a indexových fondoch.

Talent na zlé riešenia

Na súčasnom návrhu je zarážajúca jedna vec. V minulosti sa regulácia dala chápať ako reakcia na prudké poklesy fondov v časoch finančnej krízy. Aktuálne sa nič podobné nedeje. Penzijným fondom druhého piliera sa napriek zložitej dobe nadštandardne darí. Pri tých dlhopisových je priemerný ročný výnos od 2,72 percenta do 4,81 percenta. Len jeden garantovaný fond je v strate 2,10 percenta. Negarantované zmiešané fondy ponúkajú výnosy od 13,46 percenta do 15,83 percenta, akciové od 16,32 percenta do 18,33 percenta a indexové od 17,61 percenta do 21,61 percenta.

„Akákoľvek garancia na finančných trhoch ide na úkor dlhodobého potenciálu zhodnotenia,“ upozorňuje za Asociáciu dôchodkových správcovských spoločností jej predseda Miroslav Kotov. Ten šéfuje aj dôchodkovej správcovskej spoločnosti Allianz. Správcovia penzií upozorňujú, že podobné garancie nikde na svete neexistujú a výsledkom bude výrazne slabšie zhodnotenie peňazí. Ľudia podobne ako pár rokov dozadu zbytočne prídu o vysoké výnosy.

Nie je jasné, prečo ľavicoví politici zvažujú zopakovať rovnaké chyby ako v minulosti. B. Ondruš správne upozorňuje na problém nízkych dôchodkov z druhého piliera. Lenže ním navrhované garancie všetko len zhoršia. Dôchodkové správcovské spoločnosti nemajú nič s vyplácaním penzií. Ich úlohou je zhodnotiť peniaze počas pracovnej časti života každého sporiteľa. Vyplácanie dôchodkov je úlohou súkromných poisťovní. Práve pri nich má štát uvažovať, ako a či vôbec je možné dobre nastavenou reguláciou zvýšiť nízke penzie. V prípade, ak sa nepodarí nájsť optimálne riešenie, je možné uvažovať napríklad o vyplatení hypotéky prostredníctvom úspor v druhom pilieri. Ľudia tak získajú nezadlžený byt, ktorý v prípade problémov môžu predať a za utŕžené peniaze si zaplatiť život v domove dôchodcov.

Povinnosť doplatiť straty

Negatívny vplyv garancií je možné ilustrovať na vývoji indexu S&P 500. Investície do akcií päťsto najväčších amerických spoločností sa v priemere zhodnotili o desať percent za rok. Ide o časové obdobie od roku 1928 do roku 2023. Po zohľadnení vplyvu inflácie je priemerný ročný výnos na úrovni sedem percent. „Samozrejme, cenou za tento najvyšší výnos je, že akcie občas zaznamenajú stratový rok, stratových päť rokov, zriedka dokonca aj stratových desať rokov. Ale nikdy nie stratových 40 rokov, to je toľko, koľko by ste si mali sporiť na dôchodok,“ hovorí Igor Vilček, vedúci oddelenia Riadenie investícií vo VÚB Generali.

Pri pravidelnom investovaní je kľúčom k čo najvyššiemu výnosu akceptovanie aj niekoľko rokov trvajúcich strát. V spomínanom indexe S&P 500 za posledných deväťdesiatdva rokov prišlo až dvadsaťdvakrát k päť rokov trvajúcemu obdobiu strát. Priemerný pokles majetku sa pohybuje okolo úrovne dvadsiatich percent.