Doma od marca za 60 percent mzdy. Chaotický kurzarbeit prekope odvody, ľudia budú niekde drahší

Má zachrániť pracovné miesta v čase recesie, ale možno to dopadne úplne inak. Vláda Eduarda Hegera koncom vlaňajška schválila zákon o podpore v čase skrátenej práce z dielne rezortu práce pod vedením Milana Krajniaka (zákon 215/2021 Z. z.). Začne platiť už o mesiac, pričom schému musela schváliť Európska komisia.

Čo krajina – to iná výška podpory firmám. V Česku dostanú 80 percent mzdových nákladov, maximálne do 1,5 násobku celoštátnej priemernej mzdy, v Rakúsku zhruba 90 percent, podľa výšky čistej mzdy zamestnanca, na Slovensku 60  percent hodinovej mzdy zamestnanca. Najmä v severských krajinách, ako napríklad v Dánsku či Švédsku, ale aj v Holandsku či v Írsku sa zamestnancom vypláca táto dávka v istých prípadoch až do výšky 100 percent.

Problémy preverí až prax

Ako hovorí Eva Rovenská, hovorkyňa rezortu práce, za obdobie január a február 2022 sa naďalej poskytujú príspevky na mzdy zamestnancov a živnostníkov z projektu Prvá pomoc.

„Termín účinnosti tzv. kurzarbeitu sa presunul na marec 2022,“ dodala. Pre firmy to znamená, že nemusia prepúšťať ľudí pri znížení produkcie, pretože časť ich mzdy im dotuje štát. Zamestnanci síce dostanú nižšiu mzdu, avšak neprídu o prácu. Musia však z nižších zárobkov dokázať utiahnuť napríklad hypotéku, energie, auto na lízing či ďalšie dôležité výdavky.

Ak zamestnávateľ v čase krízy udrží pracovné miesto zamestnanca, štát mu prispeje na jeho mzdu, po novom už v rámci trvalej schémy kurzarbeit. Tento nástroj na riešenie kríz dlhodobo podporuje aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ SR). Cieľom má byť efektívna pomoc zamestnávateľom a zamestnancom v časoch ekonomických kríz a nie príležitosť na neúčelnú spotrebu verejných zdrojov, uviedla nedávno pre TREND Miriam Filová, hovorkyňa AZZZ SR.

Zamestnávateľov sa zmena dotkne zrejme iba po administratívnej stránke. Konkrétne, jednorazovým prispôsobením mzdových systémov a výkazníctva, hovorí pre TREND Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD).

„Kým doteraz platil zamestnávateľ i zamestnanec po jednom percente do nezamestnaneckého fondu Sociálnej poisťovne, po novom sa odvodená suma bude okrem spomínaného fondu odvádzať i do fondu kurzarbeitu.“ Ide podľa neho o dobre pripravený zákon, ktorého reálnu aplikáciu však preverí až prax.

Nový druh poistenia od marca

Schému skráteného pracovného času už v minulosti zaviedli a aktuálne používajú viaceré členské štáty EÚ na udržanie pracovných miest. Vláda E. Hegera sa inšpirovala najmä nemeckým modelom, pričom túto formu podpory budú vyplácať úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

Otvorenou otázkou zostáva, či uvedená novinka vstúpi do platnosti, keďže pôvodne mala platiť už od januára 2022. „Posunutie účinnosti vláda, respektíve ministerstvo práce, odôvodnili komicky“, zamýšľa sa exminister rezortu práce a odborník na mzdy, dane a odvody Jozef Mihál na portáli Relia.sk.

„Vraj inak by došlo k značným ekonomickým škodám... Úprimne, ani sa nečudujeme, že zákon, ktorého cieľom je pomôcť zamestnávateľom udržať pracovné miesta, udržať zamestnanosť a pomôcť ekonomike, samotní jeho autori označia za škodlivý. Chaosu sa tu vyprodukovalo za posledné dva roky dosť. Azda sa posun účinnosti využije na to, aby sa na poslednú chvíľu opravili aspoň najväčšie chyby, ak už nie technické detaily,“ dodáva J. Mihál na portáli. S týmto zákonom zrejme bude ešte spojených niekoľko problémov, ktoré úvodná verzia zákona nerieši.

Pripúšťa to aj účtovná poradkyňa pre mzdy a dane Jaroslava Lukačovičová. Tá predpokladá, že v zákone je ešte veľa nevyjasnených veličín. „Nejasnosti sa týkajú hlavne vyššie uvedených definícií zamestnancov, ktorí sa počítajú do 1/3 potrebných zamestnancov, nie sú tam dotiahnuté zaokrúhľovania, ustanovený fond pracovného času je za organizáciu a nie za samotného zamestnanca,“ konštatuje pre TREND J. Lukačovičová.