Ekonomika Spojených štátov amerických si udržiava pozíciu najsilnejšej na svete. V roku 2023 dosiahla hodnota ich hrubého domáceho produktu (HDP) 27,72 bilióna dolárov. Čína, ktorá je najväčším konkurentom USA, zaznamenala HDP vo výške 17,79 bilióna dolárov, zatiaľ čo Nemecko skončilo s hodnotou 4,53 bilióna dolárov. Porovnanie týchto troch ekonomických gigantov odhaľuje zaujímavé trendy. Kým americké HDP rastie bez výraznejších zakolísaní, Čína čelí problémom, ktoré bránia jej očakávanému prvenstvu, a Nemecko, ktoré si zakladá na zodpovednom hospodárení, viac-menej stagnuje už od finančnej krízy.
Obe najväčšie ekonomiky sveta – USA aj Čína – využívajú masívne programy na podporu rastu. Spojené štáty implementujú nástroje, ako je program Federal Procurement Opportunities, ktorý aj malým podnikom umožňuje podieľať sa na štátnych zákazkách. V roku 2022 sa v rámci tohto programu schválili zákazky za 163 miliárd dolárov. USA navyše investujú desiatky miliárd do obnovy strategických odvetví, napríklad výroby polovodičov, čo realizujú prostredníctvom programu CHIPS for America.
Čína na druhej strane čelí obrovským výzvam na realitnom trhu, ktoré ohrozovali nielen domáce, ale aj globálne hospodárstvo. Katastrofu odvrátil zásah čínskej vlády. Zároveň krajina investuje do modernizácie a rozvoja. Národný fond pre polovodiče dostane počas piatich rokov 47,5 miliardy dolárov. Okrem toho lokálne vlády v roku 2024 vydali špeciálne dlhopisy v hodnote 539 miliárd eur, ktorými podporujú infraštruktúru a refinancujú staré dlhy.
Dlh je vnímaný ako vina
Na rozdiel od USA a Číny Nemecko trvá na konzervatívnom prístupe. Väčšina obyvateľov podporuje dlhovú brzdu, ktorá obmedzuje zadlžovanie. Podľa sociologického prieskumu magazínu Spiegel boli v roku 2023 za dlhovú dvaja z troch Nemcov. Orientácia na zodpovedné hospodárenie má korene aj v historických skúsenostiach. Infláciu mnohí Nemci vnímajú ako symbol hospodárskeho chaosu, ktorý prispel k vzniku druhej svetovej vojny. Navyše samotný jazyk odráža negatívny vzťah k zadlžovaniu – nemecké slovo „Schuld“ znamená dlh aj vinu.
Najväčšia európska ekonomika v súčasnosti čelí viacerým problémom. Nemecké podniky s energeticky náročnou výrobou odchádzajú kvôli vysokým cenám elektriny, čo oslabuje priemyselnú základňu krajiny. S návratom amerického prezidenta Donalda Trumpa rastie riziko zavedenia vysokých ciel na európske produkty. Nemecké automobilky navyše nevedia konkurovať lacným čínskym elektromobilom.
Problémy nemeckej ekonomiky však začali už dávno. HDP Nemecka v dolárovom vyjadrení stagnuje od čias finančnej krízy. Podľa údajov Svetovej banky dosahovalo v roku 2008 hodnotu 3,81 bilióna dolárov, v roku 2020 len 3,94 bilióna dolárov. Výraznejší rast prišiel až s infláciou.
Nemcom sa však moc nedarilo ani v časoch, keď mali prístup k lacnému plynu a obchodovali bez väčších obmedzení so všetkými štátmi na svete. Niektorí ekonómovia to pripisujú zle nastaveným pravidlám zodpovedného hospodárenia. „Kritici obviňujú dlhovú brzdu z nedostatočného investovania do chátrajúcej infraštruktúry a sociálnych služieb. Zatiaľ čo v Európskej únii dosiahli priemerné investície 3,7 percenta HDP za rok, nemecký priemer bol len 2,1 percenta,“ upozorňuje v analýze nemecko-americkej obchodnej komory výskumná stážistka Kiana Bussa. Ide o priemer za obdobie rokov 2000 až 2020.
Menej úverov pre malé a stredné firmy
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 2 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?