Od dezinflácie k nezamestnanosti: druhá fáza ekonomickej krízy prichádza

Minulý týždeň priniesol mnoho dôležitých ekonomických dát a vyjadrení centrálnych bankárov. Z nich je možné usudzovať na ďalší vývoj ekonomiky v eurozóne, ale aj zvyšku sveta. Makroekonomické dáta nepotešili, centrálni bankári spomalili a investori im zatlieskali.  

Inflácia prekvapila väčším a rýchlejším poklesom, keď v eurozóne zaznamenala minimá za viac ako dva roky. Cenová hladina meraná k októbru za posledný rok vzrástla medziročne iba o 2,9 percenta, keď prudko poklesla zo septembrovej úrovne 4,3 percenta - viac, ako sa očakávalo.

Napriek tomu, že inflácia je už takmer blízko cieľa, Európska centrálna banka predikuje, že úroveň dvoch percent dosiahne až o dva roky. Dôvodom je stále vysoká jadrová inflácia, ktorá síce poklesla z úrovne 4,5 na 4,2 percenta, no ECB sa obáva, že jej pokles bude iba pomalý. Hlavným zdrojom obáv je ďalší rast miezd pri pokračujúcich kolektívnych vyjednávaniach na budúci rok a zároveň aj ďalší prípadný rast cien ropy a zemného plynu.

Ekonomický prepad

Na prvý pohľad je prudký pokles inflácie dobré znamenie. A presne tak ho interpretujú nielen centrálni bankári, ale aj akciové trhy. Nastáva totiž dezinflačný efekt, kedy pri poklese cenovej hladiny reálne príjmy obyvateľstva rastú. To dáva nádej, že s rastom reálnej kúpnej sily začnú spotrebitelia viac míňať a pomôžu slabej ekonomike v odraze. Tým sa zvýšia firemné tržby aj zisky.  

Odraz však nemusí byť taký rýchly, ako mnohí očakávajú. Európske hospodárstvo je už rok v útlme.  Miesto odrazu prišlo v treťom kvartáli k prvému poklesu HDP eurozóny od konca roka 2020. HDP síce pokleslo iba o 0,1 percenta, no naznačuje, že posledná stagnácia sa nekončí, ale naopak, akceleruje. Tieto údaje sú v súlade s mnohými predstihovými ekonomickými indikátormi, ktoré poukazujú na pokračujúce spomaľovanie európskej ekonomiky.

Uvedomenie si problémov primälo centrálnu banku, aby ukončila desať zasadnutí trvajúcu sériu zvyšovania sadzieb. Napriek tomu, že niektorí členovia inštitúcie hovoria o možnosti ďalšieho zvýšenia úrokov, finančný trh im neprikladá takmer žiadnu váhu.  

Naopak, vývoj dlhopisov a swapových sadzieb naznačuje, že tou hlavnou otázkou nie je či, ale kedy príde k otočeniu monetárnej politiky a začiatku znižovania úrokových sadzieb. Podľa centrálnych bankárov sa tak nestane ešte dlhú dobu. Napríklad hlavný ekonóm ECB Philip Lane tvrdí, že úrokové sadzby ostanú vysoko ešte dva roky. Finančný trh si však myslí niečo iné.

Po septembrovom a októbrovom náraste dlhodobých výnosov prišlo minulý týždeň k obratu a investori dlhopisy skupovali jedným z najrýchlejších temp v histórii. Napríklad výnos 10-ročných nemeckých dlhopisov poklesol z úrovne troch percent na 2,65 percenta a dostal sa opäť na úrovne spred dvoch mesiacov. Dôvod je jednoduchý – do Nemecka neprichádza len recesia, ale aj nezamestnanosť.

Prvá fáza krízy