Deregulácia bánk na spôsob Donalda Trumpa. Namiesto efektívnosti prišli straty a krach

V americkom finančnom systéme sa uzatvára jeden veľký kruh. Po finančnej kríze z roku 2008 prišla vlna regulácie, ktorú presadili demokrati, konkrétne administratíva Baracka Obamu v roku 2010.

Reforma vstúpila do dejín pod názvom Doddov-Frankov zákon a jej podstatou bolo posilnenie finančnej stability, zvýšenie transparentnosti a ukončenie režimu, v ktorom mohla byť banka priveľmi dôležitá na to, aby mohla padnúť. Inak povedané, daňoví poplatníci sa už nemali skladať na straty tých, ktorí ešte pár rokov predtým slušne zarábali a v mene vyšších ziskov brali na seba neprimerané riziká.

Banky pochopiteľne namietali a argumentovali, že zviazané priveľkou reguláciou nemôžu podporovať rast ekonomiky a financovať obyvateľstvo či firmy v takej miere ako predtým. Skrátka a dobre, politici by sa nemali miešať do biznisu a zväzovať ruky odborníkom. Banky vraj budú najefektívnejšie pri nízkej regulácii.

Ako Trump presadil dereguláciu bánk

V roku 2016 nastalo striedanie v Bielom dome aj Kongrese, moc prezvali republikáni. Tí (aj za pomoci niekoľkých senátorov a kongresmanov z radov demokratov) vypočuli volanie finančníkov po uvoľnení pravidiel. Administratíva Donalda Trumpa, ako aj demokrati, ktorí jej podali pomocnú ruku, argumentovali presne tým, čo hovorili banky.

Ak to prezident podpíše, menšie banky v regiónoch opäť vstúpia do realitného biznisu, a to sa mi páči.

Zvrátenie reforiem sa týkalo hlavne malých a stredných bánk. Hranica, od ktorej sa banka považovala za systémovo významnú, sa posunula z 50 miliárd na 250 miliárd dolárov v aktívach. Systémovo dôležité banky museli prechádzať pravidelnými záťažovými testmi.

Ak sa tomu chceli vyhnúť, museli regulátorom pravidelne predkladať stratégiu, čo budú robiť v prípade problémov, ktoré by ich potenciálne mohli položiť. Inak povedané, stredne veľkým bankám ubudli po roku 2018 povinnosti a regulátor ich nemusel pozornejšie sledovať.