Dekarbonizácia nežiada od štátu veľa, len vhodné podmienky. O zvyšok sa postarajú investori

Ak má každá krajina Európskej únie dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu, musí siahať po možnostiach, ktoré sa jej naskytujú. Dánsko sa napríklad rozhodlo využiť blízkosť mora a do svojej časti Severného mora povolilo zachytávať a ukladať skvapalnený oxid uhličitý.

Slovensko sa usiluje o rovnaký cieľ, no musí k uhlíkovej neutralite hľadať iné cesty. Jedným z možných riešení je väčšia investícia do obnoviteľných zdrojov energie (OZE) či využitie prírodného potenciálu.

Skladovanie v prírode

Výhodou Slovenska je jeho geologické podložie. Túto výsadu štát však takmer nevyužíva. „Slovensko má určite nesmierny potenciál – do veľkej miery spôsobený aj tým, že ho doteraz využívalo takmer nulovo,“ otvára tému projektový manažér Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu (SAPI) a OZE Marian Maraffko.

„Z pohľadu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) je tu napríklad obrovský potenciál pre využitie geotermálnej energie, ktorá môže pomôcť dekarbonizovať vykurovací systém,“ pokračuje M. Maraffko.

Príkladom pre Slovensko môže byť Maďarsko,intenzívne využívace geotermálnu energiu a Poľsko, ktoré k nemu už pripravilo akčný plán.

Slovensko tiež v minimálnej miere ťaží z veternej energie, ktorá tu má – napriek častým pochybnostiam – takisto veľký potenciál. Veterné elektrárne by mohli pokrývať až 20 percent územia. Priestor na rozvoj má aj naďalej solárna energia.