V deformovanom prostredí je progres vylúčený, stavebníctvo ničí úpadok odbornosti a amaterizmus

Kým okolité krajiny ako Poľsko, Nemecko či Česká republika sa práve v období krízy cielene sústredili na verejné stavebné investície, na Slovensku sa verejná výstavba niekoľko rokov po sebe prepadala. O príčinách súčasnej krízy v stavebníctve, dôsledkoch inflácie, rastu cien stavebných materiálov, nedostatočnom tempe výstavby, ako aj o možnostiach naštartovania výstavby hovorí pre TREND prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik.

Je stavebníctvo kľúčovým odvetvím pre adaptáciu Európy do roku 2050?

Áno, stavebníctvo je celkom prirodzene najdôležitejším odvetvím pre fyzické uskutočnenie všetkých rozsiahlych adaptačných zmien, ktoré si Európa predsavzala. Zároveň sa vo vnútri stavebníctva rozbehli technologické zmeny, digitalizácia a prechod na bezodpadové cirkulárne stavebníctvo, robotizácia a virtuálna realita. Tie my súhrnne nazývame stavebníctvo 4.0 a 5.0. Zmeny sa dotýkajú aj súvisiacich odvetví. Dochádza k presahu k smart mobilite, informačným technológiám a energetike pre prudký nástup komunitnej energetiky. Stavebníctvo, podobne ako zdravotníctvo alebo vzdelávanie, plní výrazným spôsobom službu vo verejnom záujme. Preto národné vlády európskych štátov venujú stavebníctvu a podpore zmien výraznú pozornosť.

Je to rovnako aj na Slovensku?

Vo všetkých okolitých štátoch sa od prijatia zelenej dohody Európskou úniou (EÚ) v roku 2019 podiel stavebníctva na HDP aj v absolútnych číslach zvyšuje. Kým vo väčšine štátov Únie sa stavebníctvo skutočne stalo hlavným odvetvím plnenia nových klimatických a transformačných cieľov, na Slovensku to, žiaľ, neplatí.

Je podpora pre stavbárov v členských krajinách EÚ výraznejšia?

Okolité členské štáty Únie v rámci podpory ekonomík v krízach mohutne podporili verejné investície ako jeden z najúčinnejších faktorov ekonomického rastu. Využili pritom štedré možnosti financovania z EÚ fondov, na rozdiel od Slovenska. Podiel stavebníctva na tvorbe HDP našej krajiny v posledných približne štyroch rokoch výrazne klesol zo sedem na päť percent. Kým v roku 2012 dosiahla stavebná produkcia u nás takmer 6,1 miliardy eur, v roku 2022 to bolo v stálych cenách len o čosi viac ako 4,7 miliardy eur. HDP Slovenska za rovnaké obdobie vzrástlo zo 73,7 miliardy eur na 92,4 miliardy eur. Vďaka týmto prepadom pracuje dnes v zahraničí, predovšetkým v Českej republike, približne desať percent slovenských stavebných kapacít a prispievajú tam k tvorbe pridanej hodnoty a HDP.

Slovenské stavebníctvo sa za posledné tri roky prepadlo o viac ako 20 percent. Čomu pripisujete takýto vývoj?

Politické hádky o rozdelenie eurofondov podľa volebného výsledku a nie podľa potrieb Slovenska a pripravenosti projektov, chýbajúce viacročné plánovanie investícií a časté zmeny priorít sú príčinou. K tomu spomalená technická a projektová príprava verejných stavieb dopravnej a občianskej infraštruktúry a ešte pridajme extrémne dlho trvajúce povoľovanie stavieb s neistým výsledkom, čo najmä zahraničných investorov odrádza od stavania na Slovensku. Ďalším veľkým problémom je verejné obstarávanie projektových a stavebných prác. Treba si opäť pripomenúť, že príprava projektov a technologické zmeny presahujú jedno volebné obdobie, a z tohto dôvodu vyžadujú kontinuitu. Tento stav pritom trvá už druhé volebné obdobie, teda od roku 2016. Toto sú následky. Príčina je inde.

Kde teda hľadať príčiny neutešeného vývoja stavebníctva?