V júni Grécko uzákonilo možnosť práce šesť dní v týždni. Tento krok reaguje na zvýšený dopyt po pracovnej sile v turistickom priemysle, ktorý čelí nedostatku zamestnancov po tom, ako mnohí Gréci po kríze opustili krajinu. Tento vývoj naznačuje obrat od trendu smerujúceho k štvordňovému pracovnému týždňu.
Grécko však nie je jedinou rozvinutou krajinou, kde zamestnanci musia pracovať viac ako 40 hodín týždenne. Už začiatkom roka juhokórejské firmy začali zavádzať povinnosť víkendovej práce pre manažérov. Výrobca batérií a elektromobilov SK On obnovil vo februári manažérske porady každú druhú sobotu, reagujúc na spomalenie predajov v automobilovom segmente. V apríli nasledoval Samsung, ktorý od manažérov požadoval prácu počas každého víkendu. Pridala sa aj rafinérska spoločnosť HD Hyundai Oilbank, ktorá „v reakcii na krízu a slabé obchodné prostredie“ nariadila 40 manažérom víkendovú prácu.
Aj keď sú tieto opatrenia zamerané na manažérov, hierarchická pracovná kultúra vytvára tlak na podriadených, aby ich nasledovali. „Naši vedúci pracovníci začali cez víkendy posielať e-maily svojim podriadeným, čím im bránia v odpočinku,“ sťažuje sa zamestnanec Samsungu pre Korea Times.
Na rozdiel od Grécka počet zamestnancov v Južnej Kórei rastie a nedostatok pracovnej sily tu nie je problémom. Krízu však pociťujú technologické giganty, ktorým prudko klesal dopyt po elektronike. Firmy sú preto nútené zvyšovať efektivitu a znižovať náklady, čo vedie aj k zmrazeniu miezd. Súčasne inflácia a realitná kríza zvyšujú životné náklady, čo núti ľudí prehodnocovať svoje pracovné návyky.
Oficiálne má Južná Kórea maximálne 52-hodinový pracovný týždeň, ktorý pozostáva zo 40 hodín práce a 12 hodín nadčasov. V praxi sa toto nariadenie často nedodržiava a Kórejčania patria medzi najviac pracujúcich ľudí na svete. Tradičná kultúra šesťdňového pracovného týždňa má v krajine silné korene. Pravidlo o 52-hodinovom pracovnom týždni platí len od roku 2018 a až v roku 2004 bol uzákonený päťdňový pracovný týždeň. Kórejci počas celého povojnového obdobia pracovali šesť dní v týždni, takže návrat k tejto praxi nie je prekvapujúci.
Mladí ľudia však často nemajú záujem pracovať viac ako päť dní v týždni a práve oni najviac nesúhlasia s víkendovými požiadavkami. Hoci ide o „mimoriadne opatrenie“, nie je jasné, ako dlho bude trvať a koho všetkého sa dotkne.
Ekonomiky rozvinutých krajín, najmä Južnej Kórei, čaká v najbližších desaťročiach rýchle starnutie populácie. To znamená, že počet spotrebiteľov zostane stabilný, no počet pracovníkov sa zníži. Ak nedôjde k výraznému rastu produktivity, firmy budú musieť reagovať rôznymi opatreniami na zvládnutie tejto situácie, pričom predlžovanie pracovného času môže byť jednou z možností.
