Čo znamená Putinova vojna pre nemecký ekonomický model

Nemecká ekonomika sa po páde komunizmu v roku 1989 pretransformovala. Liberalizácia obchodu s východnými susedmi mala doma tri zásadné dôsledky. Po prvé, viedla k decentralizovanému vyjednávaniu o mzdách. Po druhé, zarovnala hierarchické riadenie v nemeckých firmách. A po tretie, rozšírila nemecké výrobné siete do strednej a východnej Európy.

Decentralizované mzdy

Čo sa týka prvého bodu, otvorenie bývalej komunistickej Európy – kde boli náklady na prácu nižšie – zmenilo mocenskú rovnováhu medzi nemeckými odbormi a zamestnávateľskou federáciou. So stratou vyjednávacej sily odborov sa vyjednávanie o mzdách presunulo z národnej úrovne na úroveň firiem.

V dôsledku tohto nového štrukturálneho mzdového obmedzenia (tzv. Lohnzurückhaltung) klesli jednotkové náklady práce v Nemecku medzi rokmi 1995 a 2012 o 30 percent. Nemecko bolo jedinou krajinou v Európe, ktorá zaznamenala takýto pokles. Zatiaľ čo Hartzove reformy trhu práce z rokov 2002 až 05 sú často obviňované zo zníženia nemeckých miezd, údaje naznačujú, že v tomto vývoji nezohrali žiadnu úlohu.

Dôležitosť nižšieho manažmentu

Otvorenie bývalých komunistických krajín zaviedlo aj decentralizované riadenie. Keď sa obchod stal internacionalizovanejším a konkurencieschopnejším, inovácie a vytváranie nových nápadov nabrali na dôležitosti. Na podporu väčšej kreativity medzi pracovníkmi nemecké firmy delegovali rozhodovaciu právomoc na nižšie úrovne manažmentu.

Tento prístup sa ukázal ako vysoko efektívny. Nemecká obchodná kultúra čoraz viac presadzovala kvalitu a umožnil nižším úrovniam riadenia predstaviť viacerých nových produktov, ktoré zákazníci ocenili. Typická (stredná) nemecká firma, ktorá prijala decentralizované riadenie, zvýšila svoj podiel na exportnom trhu trojnásobne, zatiaľ čo firmy, ktoré zostali na centralizovanom riadení, vo všeobecnosti nezaznamenali žiadne takéto zisky.

Expanzia na Východ