Čínska ekonomika spomaľuje, no zatiaľ nečelí japonskému scenáru

Slabé oživenie čínskej ekonomiky po zrušení politiky nulového covidu a pomalý ekonomický rast v druhom štvrťroku zmenili všeobecný postoj k Číne. Napríklad Adam Posen v článku pre Foreign Affairs charakterizoval súčasný stav čínskej ekonomiky a jej blízke vyhliadky ako dlhotrvajúci nulový covid, teda spomalenie spôsobené izolacionistickými a represívnymi opatreniami v reakcii na pandémiu a jeho následky. To, čomu teraz Čína čelí, je podľa zástancov tohto názoru predzvesťou väčšieho dlhodobého problému, ktorý nevyhnutne zasiahne aj globálnu ekonomiku.

Niet pochýb o tom, že slabá makroekonomická výkonnosť je postavená na nepriaznivom základe – Čína čelí množstvu štrukturálnych výziev a obmedzení vyplývajúcich z geopolitického napätia so Západom na čele s USA. Patrí medzi ne klesajúca produktivita, demografická kríza, obmedzenia transferu technológií, pokusy o vyriešenie bubliny s nehnuteľnosťami a vysoká nezamestnanosť mladých ľudí. Do tohto zoznamu treba zaradiť vládu, ktorá uprednostňuje zachovanie svojej moci nad potrebami ekonomiky. To všetko znemožňuje špekulácie o návrate do éry dvojciferného ekonomického rastu, a tiež vedie niektorých ekonómov k špekuláciám, že Čína je na pokraji pádu do viacročnej recesie japonského typu.

Pri bližšom pohľade sa však zdá, že takéto hodnotenia môžu byť predčasné a čínska ekonomika ešte nie je v silnej cyklickej klesajúcej špirále.