Čína má biliónový náskok v obchodnej vojne, Trump zas pozná slabinu Pekingu

V januári 2018 začal Donald Trump novú éru obchodných vzťahov medzi USA a Čínou. Otvorene obvinil Čínu z neférových obchodných praktík a z krádeže amerického duševného vlastníctva. Následne zaviedol clá na dovoz solárnych panelov a práčok. Čoskoro nasledovali clá na oceľ a hliník, nielen z Číny, ale aj z ďalších krajín sveta. Nakoniec sa zoznam tovarov, na ktoré sa vzťahovali nové alebo zvýšené clá, rozrástol na 1 300 položiek. Zahŕňal súčiastky do lietadiel, batérie, televízory, zdravotnícke zariadenia, satelity či zbrane.

Donald Trump v tom čase vyhlásil, že „obchodné vojny sú dobré a ľahko sa vyhrávajú“. Počas rokov 2018 a 2019 konflikt medzi USA a Čínou eskaloval. USA postupne zvyšovali clá, zatiaľ čo Čína odpovedala odvetnými opatreniami. Napätie sa zmiernilo až začiatkom roka 2020, keď bola podpísaná tzv. prvá fáza obchodnej dohody. Tá mala prispieť k zníženiu globálneho obchodného napätia.

Napriek snahe administratívy Donalda Trumpa však bolo na konci jeho funkčného obdobia jasné, že obchodnou vojnou utrpeli viac Spojené štáty než Čína. Ak malo byť cieľom oslabenie Číny ako obchodného hegemóna, výsledky ukázali opak.

Rast obchodného prebytku Číny

Obchodný prebytok Číny predstavoval začiatkom roka 2018 približne 410 miliárd dolárov. Išlo o pokles oproti roku 2016, keď dosahoval viac ako 600 miliárd dolárov. Clá tento prebytok krátkodobo stiahli na 360 miliárd dolárov. Už v roku 2019 sa však prebytok opäť začal zvyšovať, a keď Donald Trump v januári 2021 opúšťal úrad, dosahoval 550 miliárd dolárov. To je viac, než keď sa Trump stal prezidentom.

Nielen celkový obchodný prebytok Číny rástol, ale aj obchodná bilancia medzi USA a Čínou sa posunula v neprospech Spojených štátov. V januári 2017 mali USA deficit voči Číne na úrovni 250 miliárd dolárov, o štyri roky neskôr to bolo už 320 miliárd dolárov.

Ani administratíva Joea Bidena, ktorá ponechala Trumpove clá v platnosti a zaviedla nové obmedzenia, najmä na export pokročilých technológií do Číny, nedokázala zvrátiť tento trend. V apríli 2023 dosiahla Čína obchodný prebytok 970 miliárd dolárov a v decembri 2024 takmer presiahla hranicu 1 000 miliárd dolárov, teda jeden bilión dolárov.

Export ako motor čínskej ekonomiky

Export sa stal kľúčovým motorom čínskeho ekonomického rastu, pričom jeho podiel na HDP Číny bol v roku 2024 historicky vysoký. Exporty vzrástli o 5,9 percenta na 3,6 bilióna dolárov, čo znamenalo, že až 24 percent ekonomického rastu krajiny bolo vytvorených zahraničným obchodom. Z piatich percentuálnych bodov rastu HDP až 1,2 bodu pripadalo na zahraničný obchod.

Počas posledných 20 rokov bol príspevok exportu k ekonomickému rastu vyšší len dvakrát – v roku 2006, keď Čína ťažila z výrazného rozmachu po vstupe do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), a v roku 2021, keď pandémia vyvolala obrovský dopyt po tovaroch, ako sú domáce zariadenia, fitness stroje či elektronika. Ak príspevok k rastu HDP vyjadríme v percentuálnom pomere, len počas extrémneho pandemického roka 2020 prispieval zahraničný obchod k rastu čínskeho hospodárstva viac. Teraz zahraničný obchod prináša až 24 percent celkového rastu, v roku 2020 to bolo viac ako 25 percent. Počas dekády pred pandémiou bol príspevok zahraničného obchodu k rastu HDP väčšinou negatívny.

Čínsky ekonomický stroj však naráža na nové výzvy. Slabý domáci dopyt prispel k dvojročnému poklesu cien, ktorý znižuje marže obchodníkov. Mnohé firmy v posledných mesiacoch nedokážu generovať zisk a pohybujú sa na hranici udržateľnosti.

Automobily ako líder exportu