Minulý týždeň zavítal do Európy čínsky prezident Si Ťin-pching. Hoci médiá sa venovali primárne jeho návšteve Francúzka, stretnutie s prezidentom Emmanuelom Macronom ani predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou neprinieslo významný posun vo vzťahoch medzi Úniou a Čínou. Naopak, už od mája by EÚ mala zaviesť prvotné clá na čínske elektrické autá a po schválení členskými krajinami by sa mali stať trvalé. Hovorí sa ich výške na úrovni 15 až 30 percent. V rovnakom čase Bidenova administratíva zvažuje podobné clá až na úrovni 100 percent ceny vozidla. Obchod je skvelá vec, ale ochrana domáceho trhu má prioritu, tvrdí spoločne Paríž aj Washington.
Kým pre čínsku delegáciu mohla byť návšteva Parížu sklamaním, pobyty v ďalších dvoch krajinách – Maďarsku a Srbsku – mali úplne iný tón. Nehovorilo sa na nich o čínskej nadmernej produkčnej kapacite a ani potrebe zatlačiť na Rusko s cieľom ukončenia vojny na Ukrajine. Naopak, Čínska návšteva bola prezentáciou nadštandardných a obojstranne prospešných vzťahov. Srdečný vzťah s Čínou najlepšie dokumentoval dav tisícov Srbov zhromaždených pred prezidentským Palácom Srbska. Prezidenta Si Ťin-pchinga vítali mávaním čínskymi zástavami a skandovaním „Srbsko! Čína!“.
Z jednej strany išlo o politický prejav náklonnosti k východnému svetu ako protiváhe k skúsenostiam s americkými ozbrojenými silami a NATO. Sotva je náhoda, že čínsky prezident navštívil Srbsko presne v deň 25. výročia útoku amerického bombardéra B-2 na čínsku ambasádu v Belehrade. Aj keď americká strana označila incident za omyl, Si Ťin-pching udalosť rád pripomenul slovami „nesmieme zabudnúť, že v tento deň pred 25 rokmi NATO bezostyšne zbombardovalo čínske veľvyslanectvo v Juhoslávii,“ v dôsledku čoho zomreli traja čínski novinári. Straty na srbskej strane boli počas náletov spojeneckých síl v tisícoch. Preto aj po dekádach viac ako štyri pätiny srbskej populácie odmietajú vstup do NATO. Čína je preto popri Rusku prirodzeným politickým partnerom krajiny.
Vzťah Srbska a Číny však nie je ani zďaleka len o politike. V Srbských Karpatoch leží banícke mesto Bor. Po medzinárodných sankciách uvalených počas balkánskych vojen sa dostali tamojšie ťažobné projekty do problémov. Situácia sa nezmenila ani po oteplení vzťahov po roku 2000 a vládou ovládaný banícky a hutnícky komplex RTB Bor na seba nabaľoval nové dlhy a stal sa environmentálnou pohromou. To všetko sa však zmenilo v roku 2018, keď väčšinový podiel v ňom získala jedna z najväčších čínskych ťažobných spoločností Zijin Mining Group za viac ako miliardu a pol dolárov. Odvtedy lokalita prekvitá a zamestnanci dostávajú priemerný plat na úrovni 1 300 dolárov, čo je zhruba o polovicu viac, ako je srbský priemer. A to môže byť iba začiatok. Spoločnosť oznámila, že do roku 2030 chce byť najväčším producentom medi v Európe. Čína postavila srbské baníctvo späť na nohy. Investíciou dosahujúcou ďalšie miliardy dolárov obnovila aj fabriku na výrobu ocele.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?