Čína konsoliduje ťažbu vzácnych zemín, posilňuje tým svoj geopolitický vplyv

Peking oznámil plán spojiť zdroje šiestich štátnych podnikov a vytvoriť nový gigant na trhu s prvkami vzácnych zemín. Podľa odhadov môže Čína kontrolovať 90 percent svetovej ponuky vzácnych kovov. Vzácne zeminy predstavujú skupinu sedemnástich prvkov, ktoré sú okrem iného nevyhnutné pre výrobu hybridných áut a veterných turbín (neodým), röntgenové a MRI zariadenia (gadolín) a spotrebiteľskú elektroniku (ytrium). Využívajú sa tiež pri výrobe zbrojárskej techniky, lietadlových motorov, monitorov či reproduktorov. Čína ostáva ich najväčším producentom a niektoré sa momentálne neťažia nikde inde na svete. Trh so vzácnymi zeminami ovplyvňuje slovenský priemysel, a zmeny môžu v budúcnosti pocítiť aj automobilky.

Nový plán prichádza v kontexte rastúceho napätia medzi Čínou a USA. Analytici už v minulosti varovali, že strategická dominancia na trhu so vzácnymi zeminami má pre Čínu potenciál ako geopolitická páka. Ťahom si Peking rozširuje možnosti – novovzniknuté konzorcium s názvom China Rare Earth Group umožní vyššiu kontrolu nad ponukou a nepriamo aj cenou. 

Pekinské retro

Čínska vláda v posledných mesiacoch asertovala kontrolu nad ekonomikou rôznymi manévrami. Okrem iného prikázala bankám minimálne rezervy cudzích mien, zakázala rizikovejšie investície pre produkty správy majetku a zaviedla cenzúru internetového vyhľadávania búrz s kryptomenami. 

V októbri predstavil Stály výbor Komunistickej strany plán reformy protimonopolného zákona a úradu. Reforma plánuje napríklad zavedenie prísnejšej kontroly zlučovania firiem, alebo rozšírenie zákazu kartelových dohôd na sprostredkovateľov (napr. konzultantov). V prípade niektorých obvinení zákon presúva bremeno dôkazu na firmy.

Nový politický kurz je v rozpore so sľubmi prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý sa v minulosti zaviazal rozšíriť slobodu podnikania. Čo je však podstatnejšie, Si Ťin-pchingova politika prerušuje trend siahajúci k Tengovi Siao-pchingovi, ktorý radikálne zmenil prístup k súkromnému podnikaniu. Uvoľnenie podnikania a obchodných hraníc prinieslo Číne inak predtým nepredstaviteľné desaťročia ekonomického rastu.

Upevnenie štátnej kontroly, bok po boku s konsolidáciou osobnej moci prezidenta, predstavuje návrat k starému modelu, aj keď, samozrejme, v omnoho miernejších rozmeroch.

Ekonomika ako nástroj zahraničnej politiky

Za návratom k ekonomickému intervencionizmu však nemožno hľadať iba ideologické dôvody. Prechod predstavuje synergiu robustnej ekonomiky so zahraničnopolitickými záujmami krajiny. Obmedzenie možností investovať na zahraničných trhoch predstavuje pokus zmierňovať  efektivitu sankcií.

Tieto ciele sa stávajú kľúčovými najmä v kontexte rastúceho napätia so západom, ktoré sa momentálne prejavuje diplomatickým bojkotom zimnej olympiády, ale aj novými ekonomickými sankciami.