Chcú vziať Rusom majetok, pokoriť rubeľ a stopnúť plyn. EÚ s Hegerom otvára Pandorinu skrinku

Sotva na začiatku júna začal platiť šiesty balík sankcií proti Moskve, už sa v Európskej únii (EÚ) začína opatrne hovoriť o balíčku siedmom. Medzi štátmi, ktoré najviac presadzujú ďalšie sprísňovanie sankcií, je iniciatívne aj Slovensko na čele s vládou Eduarda Hegera.

Málokto možno postrehol, no čoraz viac európskych krajín hovorí o ďalších sankciách, ktoré majú zastaviť ruského prezidenta Vladimíra Putina v pokračovaní vojny. Ešte na konci mája portál euractiv.com a agentúra AFP informovali, že lídri EÚ s ďalším embargom na ruský plyn vraj nepočítajú.

Očakávali, že týmto krokom zastavia Rusko a znemožnia fungovanie ekonomiky krajiny. Situácia sa však každým dňom mení, Rusko cez plynárenský gigant Gazprom postupne odpája od plynu niektoré európske krajiny, prípadne im uťahuje kohútiky, čo na základe tvrdení európskych politikov zdôvodňuje technickými problémami.

Rusko Európu postupne odpája či obmedzuje

Podľa agentúry Reuters poklesy dodávok plynu hlásia Slovensko, Taliansko, ale i Nemecko. Ruský Gazprom zastavil dodávky do viacerých európskych krajín, a to vrátane Poľska, Bulharska, Fínska, Dánska a Holandska. To podnecuje niektoré krajiny k ďalším úvahám, či neprikročiť čím skôr aj k ďalšiemu balíku sankcií, ďalšie to považujú za veľmi nerozumný nápad a chcú čerpať ruské zdroje, kým sa nevyriešia náhradné alternatívy.

Otázka, či sprísniť alebo nesprísniť ďalšie sankcie voči Rusku, ktoré priamo zasahujú aj európsky trh, je otvorená. Najnovšie Poľsko 18. júna vyzvalo EÚ, aby zaviedla ďalšie sankcie proti Moskve, uviedol to i hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Lukasz Jasina pre agentúru DPA. „Z nášho pohľadu musí byť siedmy balík sankcií zavedený čo najskôr. Musíme pokračovať v tlaku,“ dodal.

Poľsko navrhuje úplne zastaviť vývoz európskych technológií do Ruska, sprísniť opatrenia voči ruským bankám a niektorým ruským médiám. Litovský prezident Gitanas Nauséda už 9. júna na tlačovej konferencii prízvukoval, že Európa je povinná ďalej zvýšiť tlak na Rusko.

Rovnaký názor prejavila aj estónska premiérka Kaja Kallasová, ktorá uviedla: „Myslím si, že plyn by mal byť v siedmom (sankčnom) balíku, avšak zároveň som realistka.“

Heger písal list, chce vyššie sankcie pre Putina

Hoci premiér Eduard Heger o slovenskej energetike mlčí, jeho kroky viditeľne smerujú k plnej a jednotnej podpore návrhov EÚ. Naposledy 18. júna na svojej sociálnej sieti uviedol, že Európska komisia vydala dlho očakávané odporúčania pre Ukrajinu, aby sa stala oficiálnym kandidátom na vstup do EÚ, a teda „dobrej veci sa darí,“ spresnil.

Na začiatku júna verejne odmietol tvrdenia, že nechcel vyrokovať predĺženie osemmesačnej výnimky na export produktov ruskej ropy pre Slovensko s tým, že viac sa v tejto veci urobiť nedalo. Premiéri susedných krajín sú omnoho viac čitateľnejší a často sa k energetickým témam krajín veľmi aktívne vyjadrujú aj otvárajú rôzne diskusie s odborníkmi i verejnosťou. A tie sú veľmi potrebné.

„Prezident Ruska si vytvoril množstvo neprajníkov po celom svete, pričom svoju možnosť posunúť Rusko demokraticky a ekonomicky premrhal. Potrvá desiatky rokov, kým vznikne dôvera medzi Ruskom a inými štátmi, firmami či ľuďmi,“ hovorí František Burda, analytik spoločnosti FinGO.sk.

To, aké budú ďalšie kroky Slovenska, sa dá čiastočne dedukovať z agentúrnych zdrojov. Estónsko, Litva, Lotyšsko a Slovensko ešte 23. mája 2022 na stretnutí ministrov financií členských krajín EÚ iniciatívne žiadali zhabanie ruských aktív zmrazených EÚ s cieľom použiť ich na obnovu Ukrajiny, uviedla agentúra Reuters, pričom sa odvolala na spoločný list týchto štyroch krajín. 

„Ak Rusko neukončí vojenskú agresiu voči Ukrajine, nemali by existovať žiadne hospodárske väzby medzi EÚ a Ruskom," napísali krajiny v liste. To podľa nich zaručí, že žiadne z finančných zdrojov, výrobkov a služieb EÚ nebudú prispievať prezidentovi V. Putinovi.

Štvorica krajín tiež pripomenula, že EÚ a niektoré podobne zmýšľajúce krajiny už zamrazili aktíva patriace ruským jednotlivcom a spoločnostiam aj približne 300 miliárd amerických dolárov z rezerv ruskej centrálnej banky.

Prvé byty sú zhabané nemeckou prokuratúrou

Európska komisia ešte 25. mája predstavila nové pravidlá, ktoré by ruským oligarchom sťažili vyhýbanie sa sankciám a otvorili by cestu ku konfiškácii ich finančných aktív, ktoré by mohli byť následne použité na obnovu Ukrajiny. „Cieľom návrhov je zabezpečiť, aby majetok jednotlivcov a subjektov, ktoré porušujú sankcie, mohol byť v budúcnosti účinne skonfiškovaný,” uviedla Európska komisia vo vyhlásení.

Členské štáty EÚ však o tom ešte nerozhodli. Jej hovorca, Christian Wigand, však upozornil na rozdiel medzi zmrazením a zhabaním aktív s tým, že vo väčšine členských krajín zhabanie ani nie je možné. Takisto poukázal na rozdiel medzi aktívami súkromných spoločností a ruskej centrálnej banky.

Proti konfiškácii majetku bolo pôvodne Nemecko s tým, že by to mohlo zničiť medzinárodné právne normy, ktoré obmedzujú právomoci úradov zabaviť súkromný majetok. Paradoxne práve Nemci po prvý raz na základe sankcií proti Rusku 20. júna skonfiškovali ruskému manželskému páru, kde muž bol členom ruskej Štátnej dumy, tri byty v Mníchove. Doteraz nemecké úrady Rusom majetok iba blokovali, uviedla agentúra DPA.

Okrem nehnuteľností skonfiškovali ruskému manželskému páru aj bankový účet, na ktorý prichádzalo nájomné z bytov vo výške zhruba 3500 eur mesačne. Príjem z prenájmu nehnuteľností bude odteraz putovať okresnému súdu v Mníchove. Nemecká prokuratúra tvrdí, že konfiškácia bytov a prevzatie spomínaného účtu je možné, pretože ruský poslanec je od 23. februára na sankčnom zozname.

Rubeľ posilňuje napriek sankciám

Mnohí analytici neraz očakávali, že ruský rubeľ bude po zavedení európskych sankcií oslabovať, no nastal presný opak. Ďalší analytici však boli realisti. Ako nedávno uviedol odborník zo spoločnosti XTB, Lukáš Lipovský, V. Putin si zjavne uvedomuje silu západných sankcií, a preto sa tomu snaží prispôsobiť i menovú politiku.

„Chce mať silnejšiu menu, aby mohol lacnejšie dovážať zahraničné tovary. V prípade, ak bude Rusko dopĺňať devízové rezervy, ruský rubeľ by mal mať tendenciu posilňovať voči americkému doláru,“ objasnil. To sa skutočne za posledné týždne deje.

K 20. júnu rubeľ voči americkému doláru vystúpil na najvyššiu hodnotu za takmer sedem rokov, uviedla agentúra Reuters. Rast kurzu rubľa je do značnej miery len umelý, pretože jeho vývoj ovplyvňujú kroky ruskej centrálnej banky, no najmä administratívne zásahy, ktoré po začiatku vojny na Ukrajine nariadil Kremeľ.

Rubeľ v tomto roku patrí medzi meny s najlepším výkonom. Pomáhajú mu vysoké príjmy z vývozu ruských komodít a prudký pokles dovozu. Ako uvádzajú  analytici zo spoločnosti SberCIB Investment Research, do konca tohto mesiaca by mohol rubeľ voči doláru aj euru dokonca prelomiť hranicu 50 rubľov.

Ďalšie posilňovanie kurzu rubľa by však mohlo na druhej strane znepokojiť centrálnu banku, pretože môže ohroziť konkurencieschopnosť vývozu a štátne financie. Tento mesiac ruská centrálna banka znížila základný úrok o 1,5 percentuálneho bodu na 9,5 percenta a uviedla, že na ďalších zasadnutiach zváži potrebu ďalšieho zníženia.

Amerika zamerala sankcie na majetky najbohatších Rusov

Ďalšie nové sankcie zo strany USA sú zamerané najmä na majetky najbohatších Rusov a taktiež na predstaviteľov Kremľa, uviedla začiatkom júna agentúra ČTK.

Opatrenia sa dotknú spolupracovníkov ruského prezidenta Vladimíra Putina, majetku najbohatších Rusov alebo vládnych činiteľov, napísal server CNN. 

Americké ministerstvo financií vo vyhlásení napísalo, že mieri „na kľúčové siete, ktoré ruská elita vrátane samotného V. Putina využíva na snahu ukrývať a presúvať peniaze a anonymne si užívať luxusný tovar po celom svete", a tak sa chce vyhnúť sankciám, ktoré Západ proti Rusku už zaviedol.

Od 6. júna 2022 USA zakázali takýmto osobám nakupovať nové aj existujúce dlhopisy aj cenné papiere vydané subjektom v Rusku. Predtým Washington zakazoval Američanom kupovať akýkoľvek nový ruský dlhopis.

Najnovšia smernica tak objasnila, že zákaz sa vzťahuje na akýkoľvek dlhopis, teda aj na ten, ktorý je už v obehu na sekundárnom trhu.

Ktoré sankcie sú v platnosti v rámci 6. sankčného balíka EÚ proti Rusku:

• nákup, dovoz a transfer ropy z Ruska do EÚ bude postupne ukončený počas šiestich mesiacov. V prípade určitých ropných produktov to bude osem mesiacov.
• dočasnú výnimku majú vnútrozemské krajiny, ako napríklad Maďarsko, Česko a Slovensko, ktoré v prechodnom období môžu dovážať ropu cez ropovod Družba
• rozšíril sa zoznam sankcionovaných osôb a podnikov. Maďarsko presadilo, že sa na ňom neocitol najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Kirill.
• zaviedol sa úplný zákaz vysielania troch veľkých ruských televíznych staníc (Rossija RTR/RTR Planeta, Rossija 24/Russia 24 a TV Centre International) v EÚ.
• ďalšie tri ruské banky vrátane Sberbank sa odpoja od systému SWIFT.
• rozšíril sa zoznamu osôb a firiem, ktoré podliehajú vývozným obmedzeniam a zákazu poskytovania účtovníckych, poradenských či cloudových služieb Rusku.

Ďalšie dôležité správy