Začiatkom roka vzrástla cena elektrickej energie v Pobaltí na najvyššie úrovne za posledné roky. V Estónsku sa v druhom februárovom týždni vyšplhala na 191 eur za MWh, čo predstavovalo nárast o 50 percent oproti predchádzajúcemu týždňu.
Analytici to pripisujú zvýšenému dopytu v dôsledku väčšej zimy, ktorá zároveň zvýšila ceny plynu. Priemerná cena elektrickej energie v Estónsku (spotová s dodávkou na ďalší deň) je od začiatku tohto roka na úrovni 122,5 eura za MWh. Pre porovnanie, benchmarková európska cena na burze EEX so dodávkou na rok 2026 je od začiatku roka na priemernej úrovni 96 eur za MWh, cena dodávky na február 2025 je však vyššia, od začiatku roka na úrovni 125 eur za MWh.
Očakáva sa, že tento nárast bude dočasný a ceny môžu v priebehu najbližších týždňov opäť klesnúť. Zvýšená volatilita však pravdepodobne pretrvá minimálne do leta. Dôvodom sú zásadné zmeny v energetickej infraštruktúre – Pobaltie sa odpojilo od ruskej elektrickej siete a prešlo na európsku. Situáciu skomplikovalo aj poškodenie kľúčového prepojenia EstLink2 medzi Fínskom a Estónskom, ktoré na Vianoce poškodil ruský tanker. Kapacita prepojenia medzi Estónskom a Fínskom klesla z 1016 na 358 MW. Opravy by mali dokončiť v auguste 2025.
Podobné incidenty sa v závere roka 2024 vyskytli viackrát. V novembri plavidlá, ktoré ťahali kotvu po morskom dne, poškodili káble medzi Fínskom a Nemeckom, ako aj medzi Litvou a Švédskom. Fínsko a Estónsko preto požiadali NATO o pomoc pri ochrane kritickej infraštruktúry.
Odpojenie od Ruska po desaťročiach
Pobaltské štáty boli súčasťou sovietskej elektrickej siete BRELL od 50. rokov minulého storočia. Aj po získaní nezávislosti v roku 1990 zostali pripojené k ruským káblom. Plán odpojenia od Ruska a prepojenia s európskou sieťou napredoval len pomaly, no vojna na Ukrajine tento proces urýchlila.
Po ruskej invázii v roku 2022 Pobaltie zastavilo nákup elektriny z Ruska, hoci fyzicky zostávalo k ruskej sieti pripojené. Budovanie prepojenia s EÚ sa zrýchlilo a odpojenie od BRELL, v ktorom je zapojené aj Bielorusko, bolo naplánované na 8. februára 2025. V litovskom Vilniuse pred Múzeom energetiky dokonca odpočítavali čas do tohto momentu deväťmetrové digitálne hodiny.
V nedeľu ráno tri pobaltské štáty fyzicky odpojili svoje siete od Ruska. Približne 24 hodín fungovali v izolovanom režime, po ktorom sa synchronizovali s európskou sieťou cez Poľsko. Okrem toho existujú aj ďalšie prepojenia – medzi Švédskom a Litvou (NordBalt) a dva káble medzi Estónskom a Fínskom (EstLink1 a EstLink2).
„Teraz odstraňujeme ruskú schopnosť využívať rozvodné siete ako nástroj geopolitického vydierania. Baltický energetický systém je konečne v našich rukách, máme ho plne pod kontrolou,“ vyhlásil litovský minister energetiky Zygimantas Vaicunas.
Pobaltské štáty patrili medzi prvé krajiny, ktoré po začiatku vojny zastavili nákup ruskej ropy a zemného plynu. Tieto kroky však sprevádzali kybernetické útoky, fyzické sabotáže infraštruktúry a rozsiahle dezinformačné kampane. Poľský operátor prenosovej sústavy PSE preto prijal zvýšené bezpečnostné opatrenia – prepojenia s Litvou monitoruje pomocou helikoptér a dronov, keďže Litva zabezpečuje dodávky aj pre zvyšok Pobaltia.
Historické rozhodnutie
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ešte v septembri 2022, pred prvou zimou poznačenou bombardovaním energetickej infraštruktúry, adresoval Moskve jasný odkaz:
„Stále si myslíte, že nás môžete vystrašiť, zlomiť nás, donútiť k ústupkom? Ak si máme vybrať medzi plynom a svetlom alebo pokojom od vás, vyberáme si pokoj od vás. Chlad, hlad, tma a smäd nie sú také strašné a smrteľné ako vaše ‚priateľstvo a bratstvo‘. História všetko napraví – budeme mať plyn, svetlo, vodu aj jedlo, a to aj bez vás.“
Pobaltské krajiny, ktoré rovnako ako Ukrajina patrili do Sovietskeho zväzu, sa rozhodli konať podobne. Vďaka členstvu v EÚ a NATO však nemuseli zaplatiť takú veľkú cenu ako Ukrajinci.
