Cestná nákladná doprava, ktorá je v rámci Európskej únie (EÚ) druhým najväčším producentom emisií po leteckej doprave, čelí náročným výzvam. Na jednej strane stojí tlak na znižovanie emisií, na druhej strane neúprosný diktát nákladovej efektívnosti. Ekologické technológie ako elektrina či vodík sú nákladné a málo flexibilné, zatiaľ čo LNG a bioLNG ponúkajú praktickejšiu cestu. Zákazníci oceňujú ekologický prístup dopravcu, no zároveň vyžadujú konkurencieschopné ceny. Ako teda nájsť rovnováhu medzi ekológiou a cenou dopravy? Príkladom môže byť rozvážna adaptácia, ktorá kombinuje environmentálne ciele s ekonomickou opatrnosťou.
Cestnú dopravu tlačí ekologizácia
Cestná nákladná doprava zodpovedá za veľkú časť emisií oxidu uhličitého (CO2), pričom v porovnaní s inými druhmi dopravy, ako sú vlaky či lode, má omnoho kratšiu životnosť vozidiel – iba štyri až osem rokov. Táto rýchla obmena ponúka možnosť okamžitých ekologických vylepšení, no s tým prichádzajú aj zvýšené investičné náklady.
„Obmena vozového parku ekologickejšími modelmi nie je len o emisiách. Dopravca musí sledovať aj dopravné výkony, náklady na kilometer, pracovný čas vodiča a dostupnosť servisných sietí. Každé rozhodnutie je o efektívnom využití investície,“ hovorí konateľ spoločnosti HaboLNG Peter Habo.
Tlak na znižovanie emisií prichádza nielen zo strany štátu a ESG regulácií, ale aj zo strany zákazníkov, ktorí však stále kladú otázku, za akú cenu. Nákladnej doprave tak zostáva neľahká úloha spojiť environmentálne očakávania s ekonomickou realitou.
Výzvy pri elektrine či vodíku
Technológie elektrických a vodíkových vozidiel sa často prezentujú ako riešenie budúcnosti, no ich praktické využitie prináša množstvo otázok. Počiatočné náklady na tieto vozidlá sú štyri- až päťkrát vyššie ako pri tradičných naftových alebo LNG alternatívach. Prevádzkové náklady sú takisto výrazne vyššie – dvojnásobné v porovnaní s vozidlami na naftu či LNG.
„Vodíkové a elektrické vozidlá predstavujú veľký skok do neznáma. Sekundárny trh s nimi neexistuje, a teda nie je možné odhadnúť ich zostatkovú hodnotu. Obmedzená sieť čerpacích staníc limituje možnosti zmeny trás. Tieto technológie sú na trhu príliš krátko na to, aby sa dopravcovia mohli rozhodovať s istotou,“ upozorňuje P. Habo.
Navyše aj keď ekologické benefity týchto technológií sú zrejmé, životnosť elektrických a vodíkových vozidiel je rovnaká ako pri naftových. Zásadné rozdiely sa neprejavujú ani pri prepravnom výkone, užitočnom zaťažení, poplatkoch či mýte. Zostáva preto otázkou, či je takáto investícia zmysluplná pre dopravcov, ktorí musia denne sledovať náklady na kilometer a konkurenčné tlaky.
LNG a bioLNG ako alternatíva
LNG a bioLNG sa v súčasnosti ukazujú ako realistickejšia možnosť pre logistov a dopravcov, ktorí chcú znížiť emisie a zároveň minimalizovať náklady. LNG ponúka približne 19-percentnú úsporu CO2 pri takmer identických nákladoch ako nafta. Výhodou je relatívne široká sieť LNG čerpacích staníc po celej EÚ vrátane Slovenska, čo eliminuje problémy s geografickým obmedzením, ale aj flexibilnou zmenou trás s výkonom pre viacerých zákazníkov s jedným vozidlom.
BioLNG, ktorý sa vyrába z obnoviteľných zdrojov, prináša až 200-percentnú úsporu CO2. Toto palivo vyžaduje vyššie náklady na prevádzku, ktoré je, samozrejme, potrebné premietnuť do dohody so zákazníkmi.
„Najväčšou výhodou kombinácie LNG a bioLNG je ich flexibilita. Môžu sa zmiešať priamo v nádrži a dopravca si môže kedykoľvek prispôsobiť palivo podľa aktuálnych rozpočtových možností zákazníka. Alebo sa vrátiť k lacnému LNG a naďalej súťažiť len cenou a kvalitou služby. To je veľký rozdiel oproti vodíku a elektrine, kde cesta späť už neexistuje,“ zdôrazňuje P. Habo.
Okrem toho je capex (investičné výdavky) vozidiel na LNG a naftu veľmi podobný, pričom výkonnostné parametre ako dojazd 2 500 kilometrov a výkon vozidla sú takisto veľmi podobné. Konštrukcia vozidla je v porovnaní s naftou jednoduchšia, a teda sa ľahšie servisuje v domácich podmienkach.
Sekundárny trh s jazdenými LNG vozidlami je v rámci Slovenska aj Únie rozvinutý, čo znižuje riziká spojené s ich neskorším odpredajom. Keďže prevádzka LNG kamióna je veľmi podobná prevádzke naftového, odpadá prácnosť spojená s inými alternatívnymi palivami pri plánovaní ciest a servisu. To poteší najmä vodičov kamiónov na cestách a v logistických parkoch, ktorí sú už aj tak napätí pre súčasné výzvy.
Budúcnosť ekologickej dopravy
Rok 2024 prináša nové ESG štandardy a čoraz väčší dôraz na znižovanie emisií. Nasledujúce roky pritom budú ešte prísnejšie. Firmy sa preto musia pripraviť na nové podmienky obchodovania s emisnými kvótami či rastúce požiadavky zákazníkov na ekologické služby. Prístup dopravcov by mal byť podľa P. Haba rozvážny a opatrný, zároveň je dôležité nezmeškať nástup nového trhu, čo zahŕňa kombináciu ekologických palív a efektívneho riadenia nákladov.
„Ekologická doprava je už dnes realitou, no tlak na efektívnosť zostáva nemenný. LNG a bioLNG sú mostom, ktorý umožňuje prechod na udržateľnosť bez zásadných rizík. Ak chceme uspokojiť zákazníka a zároveň splniť jeho požiadavky na ekologické ciele, potrebujeme technológie, ktoré sú flexibilné a nákladovo prijateľné,“ uzatvára odborník.
Ekologická transformácia dopravy si jednoznačne vyžaduje balans medzi environmentálnymi záväzkami a konkurencieschopnosťou. Rozhodnutie o investíciách musí vždy zahŕňať ekonomickú opatrnosť, ktorá chráni dopravcov pred nadmerným rizikom a zároveň umožňuje napredovať na ceste k udržateľnosti.
Článok je súčasťou seriálu Alternatívne palivá, ktorého partnerom je spoločnosť HaboLNG.
Ďalšie dôležité správy
